Úplne vyslobodenie
Zdá sa, že ľudia odchádzajú preč od vyslobodenia. Zdá sa, že je to niečo také, že ľudia toho toľko videli, až to odsúvajú na jednu stranu, hovoria, „Ó, dobre, Boh to dokáže urobiť.“ Ale to nie je ten správny postoj.
Tak Mojžiš, keď bol Bohom povolaný, on bol totálne kompletným prorokom. Keď Boh posiela nejakého človeka, aby niečo urobil, On ho kompletne vyzbrojuje so všetkým, na čo má potrebu. Ak Boh povoláva muža za kazateľa, On do neho vkladá niečo, s čím bude kázať. Ak ho povoláva ako učiteľa, On do neho umiestňuje niečo, s čím bude vyučovať. Ak ho povoláva, aby bol prorokom, On do neho umiestňuje niečo, aby videl videnia a bol prorokom. Boh vždy kompletne vyzbrojuje Svojho človeka. A to je presne to, čo On urobil, keď poslal Mojžiša do Egypta. On ho vychoval určitým spôsobom a vyškolil určitým spôsobom a uformoval a utvoril ho a upravil. Potom, ako dal zasľúbenie Abrahámovi stovky rokov predtým, že vyslobodí ľud, potom On rovno vtedy mal v mysli, že On učiní Mojžiša presne takým Mojžišom, akého učinil. Mojžiš bol kompletným prorokom. A tým, že bol kompletným prorokom...
To je potom presne ako ty, ak si Kresťanom. Boh netvorí polovičných kresťanov, On tvorí kompletných Kresťanov. Boh netvorí polovičatých kazateľov, ale kazateľ môže byť polovičatý. A Boh činí Svoje deti Kresťanmi, ale oni sú niekedy polovičnými kresťanmi. Ale to nie je Boží úmysel, aby oni takíto boli. To sú ich vlastné cesty zmiešané s Božím plánom pre ich život, a to je to, čo ich robí takými, akí sú. Boh nechce, aby boli polovičnými kresťanmi alebo polovičnými kazateľmi, robili kompromis na niektorú stranu. Ale On chce, aby oni kompletne stáli v medzere. Tak teraz Mojžiš, Boh ho mal ako kompletného proroka pre kompletné vyslobodenie. A Mojžiš bol kompletne vydaný do rúk Božích. To je ten dôvod, prečo ho to učinilo takým, aký bol. On bol tak kompletne v Bohu, až mu Boh mohol dôverovať.
1 Tak trochu som ani nevedel, čo budem dnes ráno hovoriť. Sedel som tam vzadu s bratom Eganom a počul som... Brat Neville tam niečo hovoril a díval sa na mňa a ja som povedal bratovi Eganovi, „Volá mňa?“
A on povedal, „Veru tak.“
A tak som tu, aby som dnes ráno niečo povedal. Rozmýšľal som o tom, keď som bol... Ten ventilátor tam odvádza hlas, zdá sa, že keď tu hovoríte, tak on ten hlas vyťahuje, a zdá sa, že ten ventilátor berie ten hlas preč.
Počul som to svedectvo, keď som sa bol modliť cez telefón za jednu ženu, a ten, ktorý dostal ten odkaz, tam zabudol nastaviť to mesto, kam to má volať, to bola manželka doktora Morrisona. A poviem vám, čo som urobil, pri vašich modlitbách a tiež mojej, položil som na ten telefón ruky, len som prstom vytáčal číslo a poprosil som Ducha Svätého, aby k tej žene prišiel. Tak myslím, že On by to počul tak isto, ako by aj bol, keby sme... A tak som to len položil. A možno to bol spôsob, ako to Pán chcel. Rozumiete? Možno by to tak bolo lepšie.
3 A potom som počul tie svedectvá, keď som tam bol. Niekto hovoril, že sestra Rook mala... Myslím, že brat Neville povedal, že mala nejaký mentálny kolaps. Držme to pred Bohom a pamätajme na túto jednu vec: Boh si pozná svojich. On o nich všetko vie.
4 Môžete tam vzadu dobre počuť? Ak nie, tak tu sú nejaké voľné miesta, ak by ste chceli zmeniť miesto. A tak toto je ten hlavný mikrofón? Tento tu je hlavný mikrofón? Dobre. Uvidíme, či sa bude dať k tomu priblížiť trošku viac. A čo takto, Gene? To bude dobre. Niekedy trochu zachrípnem. Kázal som celkom... Je to lepšie? Môžete počuť lepšie?
5 Tak istotne budeme na týchto pamätať v modlitbe. Chceme podať správu o chválebnom zhromaždení dolu v... Dívam sa na sestru Rook? Myslel som si, že sa dívam na nejakú pani, ktorá sa na ňu podobá. Pomyslel som si, „Istotne to nebudem hovoriť dvojako.“ Dívam sa tam na niekoho, kto sa tam vzadu na ňu podobá. Lebo ona je v nemocnici Saint Edwards.
6 A tak v Cleveland, Tennessee, a tiež v Kalifornii sme mali chválebné zhromaždenia. Pán nás veľmi požehnal a učinil mnoho vecí. Tak sme za to šťastní, šťastní, že sa môžeme vrátiť medzi vlastných ľudí a podať správy o Božej dobrote a milosrdenstve. To je to, ako to robili v Biblii. Veľmi som ocenil modlitbu brata Nevilla, vlastne brata Beelera, ako sa modlil za ľudí a prosil o pomoc a milosrdenstvo. A ak sa len pozrieme ďalej, tak vždy, všetko, čo sa deje, zistíte, že niekde je tam pri tom niečo skutočné. A potom, keď prišiel brat Neville a priviedol týchto diakonov, a tak ďalej, sem hore na pódium, aby prehlásil Božie požehnania nad obeťami cirkvi, počul som ho, ako hovoril v modlitbe k Bohu za týchto mužov, ako sa modlia jeden za druhého. A to mi robí dobre, keď počujem, ako sa pastor modlí za svojich diakonov a diakoni sa modlia za svojho pastora. Keď vidíte, že takto cirkev dobre napreduje v spolupráci, potom sa niečo pohne. To je to, ako má byť cirkev v poriadku. A to mi dalo určitú myšlienku k textu. Išiel som hovoriť na tému požehnaní v Kádeši a o odmietnutí počúvať tú dobrú správu vyzvedačov, ale potom som to zmenil na niečo iné.
8 A tak teraz ohľadne uzdravenia, mám jedno malé svedectvo, ktoré by som chcel povedať. Dúfal som, že uvidím môjho chlapca Billyho tam vzadu, a on to má vo vrecku. A Billy je na zhromaždeniach už lepší, ako bol kedysi. Zvykol byť nervózny a rozrušený a tak zvykol povedať ľuďom, „Dobre, sadnite si, sadnite si.“ A povedal, „Dám vám modlitebnú kartu.“ Ale posledne som si všimol, že sú na zhromaždeniach ľudia, ku ktorým cíti ľútosť, a tak, ak on už pre nich nemá žiadnu modlitebnú kartu, tak ich dovedie do miestnosti, aby som sa tak za nich mohol pomodliť.
9 A takáto vec sa minule stala v Chicagu, rád by som vám prečítal list, ak Billy príde. Nevidel som ho. On nevedel, že ja tu dnes ráno prídem a že budem chcieť ten list. Ale len som si na to pomyslel, keď som rozmýšľal, že je toľko chorôb. A takto to bolo. Je to potvrdený list, že som čítal v novinách (Vôbec mi to predtým nepovedali), kde noviny kritizovali Orala Robertsa za to, že sa modlil za nejakú ženu, ktorá mala cukrovku a potom zomrela. A ja, nie z... Ako Američan si rád vypočujem zákony a ľudí, ktorí majú autoritu, ale myslím si, že toto nie je správne. Som zvedavý, či by boli ochotní dať do novín správu o všetkých prípadoch, kde sa Oral Roberts modlil za ľudí a boli uzdravení a ktorých lekári odmietli. Bol by som zvedavý, či by to len tak raz vedeli zameniť. Vidíte? Oni by to neurobili. A tak si myslím, že možno ich diabol tak zamotal, a Boh to dovolil, aby sa za to v deň súdu museli zodpovedať. Ale ja viem o tisícoch ľudí, za ktorých sa Oral Roberts modlil, ktorí zomierali a boli uzdravení.
10 Tak vidíte, oni pri tom nie sú féroví. Oni vypustia svoju stranu, tú kritickú, ale nepovedia nič o tej druhej strane. Tak noviny majú informovať verejnosť o aktuálnych udalostiach, ktoré sa dejú. Potom si myslím, že ak sa ľudské bytosti zaujímajú jedna o druhú, že ak je niekto uzdravený, skutočne uzdravený, tak každé noviny v Spojených štátoch by o tom mali napísať článok. Ale vy ich do toho nemôžete najať. Nie, ak tam vezmete niečo také, oni sa vám vysmejú a odmietnu to, ale ak je niečo na kritizovanie... To len ukazuje, že tento národ je pripravený na súd. To je pravda. A musí byť súd a nie je spôsob, ako tomu uniknúť a oni si len pridávajú oheň na svoje hlavy, a tak ďalej, tie princípy sú tak rozbité. Noviny, ich princípom je informovať verejnosť o čomkoľvek dobrom alebo zlom, čo sa deje. Ale oni odišli od svojich princípov. A keď sú preč od svojich princípov, tak potom nebudú slúžiť dobre svojmu účelu.
11 A tak isto je to s cirkvou. Keď cirkev odíde od svojich princípov, tak nikdy nemôže svätým dobre slúžiť. Musíme zostať spolu, byť zjednotení. Musíme byť jedno srdce a v jednom súhlase. Inak nikdy nebudeme slúžiť Bohu alebo ľuďom, ak nie sme jedno srdce a v jednom súhlase, aby sme stáli za princípmi Biblie a za vecami, ktoré Boh povedal, že sú správne. Vždy za nimi musíme stáť.
12 Billy sa zdržal v jednej miestnosti v Chicagu, on... Niekto za ním prišiel, nejaká žena so svojím manželom, ktorý mal rakovinu na pľúcach a zomieral, a jeho žena bola obeťou obrny a bola na invalidnom vozíku a ona sa snažila starať o muža, ktorý sotva dokázal stáť s rakovinou na pľúcach. A Billy mu povedal, „Je mi ľúto, pane.“ Povedal, „Rád by som vám dal modlitebnú kartu.“ A povedal, „Už mi žiadna nezostala.“ A on povedal, „Nuž, v poriadku, synu.“ On povedal, „To je v poriadku.“ Povedal, „Snažili sme sa sem dostať, ale nepošťastilo sa nám.“
Billy povedal, „Poviem vám, čo urobíte.“ Povedal, „Pôjdem pre ocka a ja ho sem privediem a potom ho odvediem.“ A povedal, „Keď to urobím, akonáhle budete počuť jeho posolstvo,“ povedal, „potom vy so svojou manželkou príďte tam do tej malej miestnosti, kadiaľ som vás previedol, a ja ho tam privediem, aby sa za vás pomodlil.“
„Ó,“ povedal, „to je šľachetné, synu. To je dostatočne dobré.“ Vidíte? To je ten postoj. Vidíte? „To je dostatočné. To je v poriadku.“ Vidíte?
16 A v ten večer Billy, keď sa tam vrátil, stále ešte nesplnil, čo povedal, a mal tam svojho švagra, ktorý mal krvácanie na pľúcach s výrastkami, a švagrinú, ktorá mala krvácanie v žalúdku z vredov, že oni tiež prídu s nimi, oni im tak trochu pomáhali sa tam dostať. Musíte dávať pozor, tá miestnosť bude plná. Vidíte? A ako som tade prešiel a pomodlil sa za nich, dostali sme potom poštou list, že ten muž bol z tej rakoviny na pľúcach dokonale uzdravený a tá žena, jeho manželka na invalidnom vozíku, chodí tak normálne ako predtým a ten muž s tými výrastkami na pľúcach z tuberkulózy je kompletne uzdravený a jeho manželka je uzdravená z tých vredov. Boli to rovno štyria a bol by som zvedavý, či by noviny boli ochotné toto publikovať. Vidíte? Vidíte? Ó, ale Boh je stále Bohom. On robí veci svojím vlastným spôsobom, viete, a On je taký dobrý. Sme tak šťastní, že vieme, že On je Boh.
17 V jedno ráno sme sa rozprávali o jednom malom kazateľovi, ktorého poznáme, ktorý zvykol chodiť okolo a modliť sa za chorých a podobne a raz išiel a modlil sa za jednu osobu v nemocnici v Louisville, bol to prípad tuberkulózy a tá pani zomrela. Ten drobný chlapík povedal, „Nuž, potom nie je treba... Boh nie je... Nie je žiaden Boh, inak by zachoval Svoje Slovo.“ Ale, „Ja som ju pomazal presne tak, ako povedala Biblia. Ak On nezachováva Svoje Slovo, tak nie je Bohom.“ Povedal, „Je to len kniha.“
No, to by tak naozaj vyzeralo, pokiaľ nepoznáte Boha. To je časť Písma, ale to nie je celé Písmo. To spočíva na základe viery toho jednotlivca. Rozumiete?
19 A povedal som svojej žene, povedal som, „Stalo sa tak mnoho vecí, až ja skutočne viem, že On je. Ja neviem, čo sa so mnou stane na konci. Možno to so mnou dopadne podobne. Ak kedy Boh odníme odo mňa Svoju ruku milosrdenstva, tak dopadnem tak isto. Ale pokiaľ On na mne bude držať Svoju ruku milosrdenstva a vedenia, tak pôjdem ďalej.“ Ale opýtal som sa Médy, povedal som, „Kto to bol v tej miestnosti v to ráno, potom, ako som mal to videnie, kde som videl svoje malé dievča Sharon?“
20 Mimochodom, jedného dňa som takmer odpadol, bol som na ulici. A vy poznáte môj príbeh, ako som ju videl vo videní po... A ja som sa pozrel a ona prichádzala tu po mojom boku a tam prichádzalo po ulici také mladé dievča, tu v Jeffersonville, ktorá vyzerala presne ako ona v tom videní. Musel som len držať spolu svoje ruky. Vyzeralo to až tak veľmi ako to videnie mojej malej Sharon, kedy ona bola mladou ženou.
A potom v tom videní v to ráno, keď mi tam v sláve Hope hovorila, položila mi ruku na plecia a povedala, „O nás sa neboj, Bill. Nám je tu omnoho lepšie.“ Ja som sa vtedy snažil spáchať samovraždu. A ona povedala, „Nemaj obavy. Sľúb mi, že sa už viac nebudeš obávať.“
A ja som povedal, „To neviem sľúbiť, Hope, pretože ja... Ja mám obavy. Neviem si pomôcť.“
23 A vyšiel som z toho videnia a stál som v jednej tmavej miestnosti. A nebolo to videnie, ani predstava, ale jej ruka bola stále na mne. Ona ma hladkala. Pomyslel som si, „Počkaj chvíľu. Toto nie je...“ Nevedel som vtedy v tých dňoch, ako to nazývať, videnie, ja som to nazýval trans. Povedal som, „Toto je... Jej ruka je stále tu.“ Povedal som, „Si stále tu, Hope?“
Ona povedala, „Bill, sľúb mi, že už nebudeš mať obavy ohľadne mňa a Sharon.“ Pretože ja som bol na konci svojej cesty, bol som pripravený spáchať samovraždu. Povedal som, „Sľubujem ti to.“
A ona ma objala a pohladila po hlave. A potom som povedal, „Hope, kde si?“ Zacítil som a chytil malú retiazku, ktorá visela z lampy a potiahol som ju. Hľadal som všade naokolo, prešiel som každú stoličku, aby som videl, či tam náhodou nesedí. On je Bohom. On je práve tak Bohom i dnes, ako bol vtedy na Hore Premenenia, keď sa zjavili Mojžiš a Eliáš. On je stále Bohom.
25 Môžme ísť cez množstvo problémov a skúšok. Pamätajte len, existuje niekto, kto vie, ktorý osvetľuje cestu, robí to skutočným. Ja neviem, čo je za tou oponou, ale viem jednu vec: tlačím sa smerom k odmene horného povolania, každý deň sa snažím žiť pre tú veľkú udalosť, ktorá sa jedného dňa odohrá, keď Ho uvidím tvárou tvár a kedy vypoviem ten príbeh, ako spasený z milosti. To je ten deň, pre ktorý žijem. Zanechávam tam tie veci za sebou, ktoré sú... Chcem sa len tlačiť ďalej a len ísť ďalej.
26 Chcem, aby táto modlitebňa, teraz, ako stojíte na svojich nohách, chcem, aby ste sa tlačili smerom k odmene horného povolania. Čokoľvek robíte, držte spolu, buďte tak súdržní, ako len môžete, ale vždy s jedným ramenom vystretým k niekomu, koho by ste ešte mohli voviesť. Ale v tejto viere, ktorú teraz kážeme a horlivo za ňu zápasíme, nepohnite sa od nej ani o centimeter. Pretože, ak mi veríte, že som Jeho sluha, toto je program Boží. To nebude nikdy, nikdy väčšina. Vždy to bude menšina, vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Ale pamätajte, je napísané, „Neboj sa, malé stádečko, je to dobrá vôľa tvojho Otca, aby vám dal Kráľovstvo.“
27 No, existuje skupina úradov v našej cirkvi, diakoni, dôverníci, vedúci nedeľnej školy, pastor, ako je naša cirkev postavená na poriadok. A to ste vy, ľudia, ktorí ste tieto úrady a tohto pastora zvolili. Ja som len vrchný dozorca, aby som dohliadal na to, či všetko ide správne a dal radu a podobne. Vy ste tí, ktorí si volíte svojho pastora, volíte si svojich dôverníkov, volíte si diakonov, volíte si každý úrad, ktorý v tejto cirkvi je, to ste vy, ľudia. A je to vašou povinnosťou stáť za týmito mužmi (Rozumiete?), pretože oni urobia chyby. Oni sú smrteľníci, sú to len ľudia a oni urobia chyby. Ale keď prezident Spojených štátov urobí chybu, či ho hneď vyhodíme z postu prezidenta? Zabudneme na to a ideme ďalej. To je to, ako to teraz chceme v našej cirkvi.
Počúval som ho, ako sa pred pár minútami modlil za týchto diakonov a počul som tam pri dverách svedectvo od dôverníkov, ako ste vy všetci v jednom súhlase. Tak nech to tak zostane. Tak vy, členovia, stojte za týmito dôverníkmi, diakonmi a pastorom. A pamätajte, keď toto dáte dohromady, pamätajte, to je diablova robota, aby hľadal, ako to rozbiť. Tak to vždy tak bolo a vždy to tak bude. Ale stojte za týmito úradmi a tak to je to, čo som chcel povedať.
28 A potom tu mám tiež niečo dnes ráno na nástenke ohľadne zhromaždenia, úradov cirkví a ich autority. A bude to na nástenke a mám kópiu pre brata Robersona, ktorý je vedúcim dôverníkom. A potom mám kópiu pre brata Collinsa, myslím, ktorý koná ako vedúci výboru diakonov. A tak sú všetky tieto úrady umiestnené podľa Písma a oni musia mať pravidlá podľa Písma, pravidlá toho, čo majú robiť. Preto majú dôverníci svoj vlastný úrad. A diakoni majú svoj vlastný úrad. Vedúci nedeľnej školy má svoj vlastný úrad. A pastor je hlavou stáda.
29 Tak každý jeden z týchto majú niečo spoločné. A myslím si, že vaše zhromaždenie by ste nemali mať spolu, ale mali by ste to mať každý úrad osobitne, pretože diakoni nemajú čo do povedania dôverníkom, jedine, že by to bola nejaká záležitosť, ktorú by im chceli predstaviť. A tak isto naopak, dôverníci majú dozor nad financiami a vecami budovy, oni nemajú nič s diakonmi. Diakoni sú policajtmi zboru a asistentmi pastora. A dôverníci držia všetko to vlastníctvo. Dôverníci nemajú nič dočinenia s tou duchovnou stránkou a diakon nemá nič dočinenia s finančnou stránkou. Preto to tak musí byť. A vedúci nedeľnej školy je nad nedeľnou školou. Tak to tu mám všetko napísané, vytlačené, aby sme to dali na nástenku.
30 Potom sa chceme dostať aj ku rámcu náuky, za ktorou zbor stojí, a dáme to tu, vystavíme v zbore, to, za čím stojíme, tie princípy a náuku zboru. Tak, aby sme boli zborom, musíme mať náuku.
My nezatĺkame niekde nejaký kolík a nehovoríme, „Pôjdeme len potiaľto.“ Pôjdeme v obecenstve s každým tak ďaleko, ako nám len Boh dovolí ísť v Jeho Písmach s ľuďmi. A tak držte spolu, buďte v jednom súhlase, buďte jedno srdce a v jednom hnutí pre Boha. To je to, ako Boh chce, aby sme konali. Tak modlime sa teraz a potom otvoríme Slovo.
32 Ó, vzácny Pane, práve sa chystáme pristúpiť k tomu Božskému Slovu alebo k čítaniu tohto Slova. Nech nám Svätý Duch vyloží to, na čo máme potrebu. A nech hovoríme, Pane, a konáme a žijeme s tým, že vieme, že sme všetci Tvoje deti skrze milosť, ako si nás Ty povolal. Nech je v tejto cirkvi obecenstvo, keď vidíme, že sa práve chystáme vnoriť do toho veľkého hnutia, ako to cítime, že budeme môcť priviesť aj iných kazateľov von na polia, ak ma pošleš do rôznych častí sveta, aby som upevnil vieru a pripravil služobníkov, ktorí budú hotoví, ochotní a trénovaní, aby to prevzali. A nech tá viera, ktorá bola raz darovaná svätým, za ktorou šľachetne stojíme, nech obehne celý svet. Udeľ to, Pane. A nech táto malá kopa burín, ako to bolo v ten deň, keď sme Ti to zasvätili, nech tu z toho môže povstať cirkev, Pane, z ktorej vyjdú kazatelia, evanjelisti, učitelia a misionári do všetkých častí sveta.
33 Chceli by sme dnes ráno poprosiť o špeciálne požehnanie pre nášho brata a sestru Strickerových, ktorí teraz trpia. Ale my vieme, že všetci sme postavení do týchto skúšok. Každý syn, ktorý prichádza k Bohu, musí byť káznený, skúšaný. A ak sa ľahko vzdáme a obrátime sa späť, potom sme nemanželské deti a nie deti Božie. Daj bratovi a sestre Strickerovým silu a moc držať sa ich miesta povinností. Ak by museli žobrať o jedlo, ktoré majú jesť, nech je Tvoja ruka požehnania na nich. Lebo my nevieme, ale to môže byť práve cez túto snahu, že Ty ukážeš domorodcom v Afrike, čím je skutočný Kresťan. Udeľ to, Pane. Tak nech sa to teraz všetko deje podľa Tvojej vôle.
34 Požehnaj tohto pastora, brata Nevilla. Modlíme sa, Pane, aby si ho učinil pastierom stáda, ako si to urobil v minulosti. A nemôžme zabudnúť na jeho milú manželku, ktorá je veľmi chorá. Nepriateľ by chcel nechať brata Nevilla s tou hŕstkou detí bez matky, ale my stojíme a skrze vieru umiestňujeme Krv Ježiša Krista medzi toho nepriateľa a našu sestru. Nech je Tvoj Duch, Pane, veľkým na nej, vediac, že všetkým ženám je určené, aby prešli týmto údolím temnosti tohoto veku, ale my sa modlíme, aby si bol s ňou. Požehnaj tie malé deti. Ona bude teraz nervózna a rozladená, ale nech je Duch Svätý pri dverách milosrdenstva vo všetkých časoch v tejto rodine.
35 Požehnaj náš výbor dôverníkov, nášho brata Wooda a nášho brata Egana, brata Robersona a všetkých ostatných, Pane. Diakonov, dôverníkov a všetkých, ktorí sú v spojení v cirkvi, modlíme sa, Pane, aby si im dal slúžiť ich čas svätosti a spravodlivosti. Požehnaj tých, Pane, ktorí Ti slúžili v tom minulom čase. A modlíme sa, aby si bol ďalej so všetkými nami, aby sme tak boli poznaní ako cirkev jednoty a ducha a lásky Pánovej. Modlíme sa teraz, aby si nám nadelil Tvoje Slovo podľa našej potreby, ako budeme čítať Tvoje napísané Slovo. Lebo to prosíme v Mene Ježiša. Amen.
36 Ako som sa modlil, rozmýšľal som, ako sme žehnali alebo prosili o požehnanie pre náš nový výbor dôverníkov a ostatných, rozmýšľal som o bratovi Fleemanovi a bratovi Deitzmanovi a tých ďalších, ako tu sedia, ktorí predtým dobre slúžili. A chceme byť Bohu vďační za ich vernú službu. Nech je Pán vždy s nimi, aby ich vždy žehnal a pomáhal im. Chcem prečítať predtým... Pamätajte len teraz, na nástenke sú informácie ohľadne tých nadchádzajúcich zhromaždení.
37 A sme dnes ráno radi, že tu môže byť s nami niekto, no, mohol by som to povedať takto, človek, ktorý mi bol v minulosti veľmi vzácnym a je aj teraz vzácny, dobrý brat Fred Sothmann s... jeho manželkou zo Saskatchewan z Kanady, ktorý tu teraz prebýva s nami v našej krajine, je ako pútnik, ale v našom obecenstve je milovaným bratom, brat Fred Sothmann, ktorý tu sedí. Keď som v Kanade, on mi usporiadava kampane.
A ďalší vzácny brat, ktorý je tiež bývalým Kanaďanom, bol obchodníkom, a ktorý môže svetu dokázať, že Bohu nemôžete dať príliš mnoho. On a jeho kamarát založili nadáciu pre financie na vybudovanie miesta alebo pre zahraničnú misiu, nadáciu. A oni ma zavolali na jedno zhromaždenie do Oaklandu a povedali, že na to majú peniaze, že by to všetko skrze ich nadáciu sponzorovali.
39 Brat Fred a ja sme sa to pokúsili urobiť tak ohľadne niekoľko peňazí, ktoré brat Fred mal, že ich nevezmem, ako jednotlivec. Tak potom sme sa rozhodli, že ich dáme Kanaďanom a že ani nebudeme robiť zbierku, ale to nešlo dobre. Zhromaždenia boli dobré, ale preto, že sme nerobili zbierku... Nezáleží na tom, či cirkev má hodnotu miliardy dolárov, vy stále dĺžite Bohu, aby ste robili zbierku. To je súčasťou uctievania. A vy to oberiete o... Akokoľvek som bol proti peniazom a takýmto veciam, zisťujem, že keď sa nejaký človek mýli, tak môžete uznať, že sa mýli, pretože brat Fred a ja sme uvideli, že to jednoducho nešlo dobre.
40 A brat Borders, keď som opustil brata Freda a išli sme dolu do Oaklandu, povedal som, „Nerob to. Len nechaj prejsť košík na obete a vyber obeť a čokoľvek tam bude, daj to naspäť do tvojej nadácie, aby to bolo použité na nejaké zhromaždenia niekde inde.“ A predtým, ako sa zakončili zhromaždenia, brat Borders a jeho priatelia prišli ku mne a povedali, „Vybralo sa práve toľko, koľko sme do tých zhromaždení vložili.“
A potom pred pár dňami urobil prípravy na zhromaždenie v San Jose, Kalifornia, kde mal asi, myslím, šesťdesiat alebo sedemdesiat cirkví v údolí rozličných druhov viery, ktoré všetky spolupracovali. Mali sme ohromné zhromaždenie a v novembri sa tam znovu vraciame. Sme radi, že je tu s nami brat Borders a brat Fred a sedia tam vzadu. A títo muži sú vám možno cudzí, ale oni boli pre mňa vzácnymi bratmi tam na poliach, zápasiac horlivo za vieru, za ktorú stojíme. Nech vás Boh žehná, bratia. Sme radi, že vás tu dnes ráno môžeme mať v tejto malej modlitebni. Nie je to nič moc na pohľad, ale je tu niečo, že my vieme, že Boh tu žije. Vidíte? Tak sme za to šťastní. A sú tu ďalší vzácni bratia, ak by som mal čas ich všetkých menovať, bratia, ktorí sú tu dnes s nami.
43 Tak teraz očakávam a modlím sa za tých nadchádzajúcich pár dní, že ak bude Pán chcieť, chcel by som ísť, cítim sa tak vedený, neurobil som o tom ešte oznámenie, na nadchádzajúce zhromaždenie do Ohio, aby som tam bol s bratom Sullivanom na kempových zhromaždeniach na nejaký krátky čas. Myslím si, brat Gene, že je to odtiaľto niečo okolo sto míľ. To by mohol byť dobrý výlet, ak si ešte nenaplánoval dovolenku, ak nás takto Pán bude ďalej viesť. Je to veľmi fajn človek, brat Sullivan, a my si ho veľmi ceníme. A on je starostom mesta a bol kedysi starostom a je to jednoducho starodávny Kentačan. To je všetko, čo o ňom môžem povedať. Ale keď som sa s ním jedného dňa stretol v... Obaja sme boli vychovaní v horách Kentucky a on mi povedal, „Billy, stále máš na krku tú svoju asafetidu [druh rastliny – korenie – pozn.prekl.]?“ No, viete, ako je to v Kentucky. Obráťme teraz... Nechcem znevažovať mojich Kentackých bratov tu, brata Jeffriesa, a tak ďalej. Viete, ja som tiež Kentačan. Poviem vám jednu vec, ktorou sme, nie sme ani Kentačania ani Američania, my sme pútnikmi a cudzincami a hľadáme to prichádzajúce mesto.
44 Teraz budeme čítať, čítajme teraz na pár minút z knihy Exodus. Chcel by som čítať od 23. kapitoly a 20. verš, po 23. vrátane. A chcem z tohoto zobrať svoj text na dnes ráno „Úplné vyslobodenie.“ A nebudem dlho hovoriť a tak čakám, zatiaľ čo si obraciate do tej knihy a kapitoly.
Hľa, ja pošlem anjela pred tebou, aby ťa ostríhal na ceste a aby ťa doviedol na miesto, ktoré som pripravil.
Maj na seba pozor pred ním a poslúchaj jeho hlas. Nepopudzuj ho k hnevu, lebo by neodpustil vášho prestúpenia, pretože moje meno je v ňom. (Som si istý, že zhromaždenie vie, kto bol tým anjelom.)
... moje meno je v ňom.
Lebo ak budeš naozaj poslúchať jeho hlas, a budeš činiť všetko, čo budem hovoriť, vtedy budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tých, ktorí ťa sužujú.
Lebo môj anjel pojde pred tebou a dovedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vyhladím ho.
45 Nech Pán požehná Svoje Slovo, ako budeme pár minút hovoriť a ako sa budete modliť. Rozmýšľal som o tejto téme „Úplné vyslobodenie.“ Cirkev bola a je v menšine a vždy bude, čo sa týka členov, až kým nepríde Ježiš. Ale ona žije pod Bohom danými privilégiami. Ak by sme len mohli vedieť, že toto je Cirkev živého Boha, nie Branhamova modlitebňa, lebo Branhamova modlitebňa je len časťou toho. Po krajine sú ďalšie takéto modlitebne.
46 Brat Snelling má dnes večer službu krstu, zabudol som, že brat Curtis mi povedal, aby som to oznámil, povedal mi to včera, že to budú mať. Budú mať službu krstu a ak tu niekto nebol nikdy pokrstený, tak brat Snelling to rád dnes večer urobí. To je Modlitebňa svätosti v Utica. A brat Junior Jackson, New Albany... Máme také cirkvi po krajine, ale zdá sa, že všetci žijeme viac-menej na tej porazenej strane.
Počul som brata Nevilleho, ako tu dnes ráno niečo oznámil, a to mi prišlo do mysle, povedal, že sa zdá, že ľudia odchádzajú preč od vyslobodenia. Zdá sa, že je to niečo také, že ľudia toho toľko videli, až to odsúvajú na jednu stranu, hovoria, „Ó, dobre, Boh to dokáže urobiť.“ Ale to nie je ten správny postoj.
48 Tak Mojžiš, keď bol Bohom povolaný, on bol totálne kompletným prorokom. Keď Boh posiela nejakého človeka, aby niečo urobil, On ho kompletne vyzbrojuje so všetkým, na čo má potrebu. Ak Boh povoláva muža za kazateľa, On do neho vkladá niečo, s čím bude kázať. Ak ho povoláva ako učiteľa, On do neho umiestňuje niečo, s čím bude vyučovať. Ak ho povoláva, aby bol prorokom, On do neho umiestňuje niečo, aby videl videnia a bol prorokom. Boh vždy kompletne vyzbrojuje Svojho človeka. A to je presne to, čo On urobil, keď poslal Mojžiša do Egypta. On ho vychoval určitým spôsobom a vyškolil určitým spôsobom a uformoval a utvoril ho a upravil. Potom, ako dal zasľúbenie Abrahámovi stovky rokov predtým, že vyslobodí ľud, potom On rovno vtedy mal v mysli, že On učiní Mojžiša presne takým Mojžišom, akého učinil. Mojžiš bol kompletným prorokom. A tým, že bol kompletným prorokom...
49 To je potom presne ako ty, ak si Kresťanom. Boh netvorí polovičných kresťanov, On tvorí kompletných Kresťanov. Boh netvorí polovičatých kazateľov, ale kazateľ môže byť polovičatý. A Boh činí Svoje deti Kresťanmi, ale oni sú niekedy polovičnými kresťanmi. Ale to nie je Boží úmysel, aby oni takíto boli. To sú ich vlastné cesty zmiešané s Božím plánom pre ich život, a to je to, čo ich robí takými, akí sú. Boh nechce, aby boli polovičnými kresťanmi alebo polovičnými kazateľmi, robili kompromis na niektorú stranu. Ale On chce, aby oni kompletne stáli v medzere.
Tak teraz Mojžiš, Boh ho mal ako kompletného proroka pre kompletné vyslobodenie. A Mojžiš bol kompletne vydaný do rúk Božích. To je ten dôvod, prečo ho to učinilo takým, aký bol. On bol tak kompletne v Bohu, až mu Boh mohol dôverovať.
51 Som zvedavý, či my dnes ráno ako Kresťania, či sme vydali svoju vlastnú vôľu a či sme tak kompletne vydaní Bohu, až nám Boh môže dôverovať na tom mieste, na ktoré nás postavil. Som zvedavý, či ja sám, či dokážem byť tak vydaný Bohu, až mi Boh môže dôverovať, až môže dôverovať bratovi Nevillovi, môže dôverovať nášmu výboru dôverníkov, nášmu výboru diakonov a členom našej cirkvi. My všetci máme určité miesto a máme povinnosť. Kazateľ má miesto povinností, aby na ňom stál a kázal tie nevystihnuteľné bohatstvá Kristove bez akéhokoľvek kompromisu, ak je povolaný byť kazateľom. On nebude šetriť žiadnu osobu, ak je povolaný byť kazateľom.
53 A člen cirkvi, ak je on povolaný byť členom tejto určitej skupiny, potom on nebude robiť kompromis. Ak cirkev verí, že nemáme hrať hazardné hry, potom sa taký člen balíka kariet ani nedotkne. My neveríme v pitie, tak on by mal svoju hlavu úplne odvrátiť od pitia. Ak neveríme v hazardovanie a fajčenie, potom člen tejto cirkvi by sa takej veci nemal nikdy ani dotknúť. Boh dáva kompletné vyslobodenie. Ak my... On to bude robiť, ak sa Mu kompletne odovzdáme. Ak sa celkom vydáme do Jeho ruky, potom nás môže použiť, Kristus nádeja slávy. On sa môže potom cez nás odrážať, ako sa my odstupujeme z cesty a kedy sú naše myšlienky Jeho myšlienkami. Viete si predstaviť Krista, ako fajčí cigaru? Viete si predstaviť Krista, ako pije a hrá karty? Potom, ak je tvoj duch časťou Jeho Ducha, potom On chce, aby to bolo na základe tvojho vyznania. Ale ak dovolíš diablovi, aby vstúpil a prevzal to a po celý čas vo svojom srdci tam hlboko vieš, že sa mýliš, keď robíš tieto veci.
A keď jeden člen hovorí proti druhému členovi, vieš, že je to nesprávne. Je vám prikázané, aby ste sa modlili jeden za druhého, nie hovorili jeden proti druhému, ale milovali jeden druhého. A ak je niekto sklesnutý, zodvihnime ho, pomôžme mu. Tak to potom tvorí zjednotenú skupinu veriacich. Tak, keď to neposlúchame, potom neposlúchame Boha a neľúbime sa Bohu. A preto potom naša cirkev, naši ľudia nemôžu prospievať, cirkev nedokáže ísť dopredu, pretože sme navzájom rozdelení, nejednotní. Ako Ježiš povedal, „Malý kvas nakvasí celé cesto.“
54 Tak, ak by výbor cirkvi alebo diakoni prišli a povedali, že rozmýšľajú o tom, že by sme mali postaviť novú modlitebňu, a ak je to hlas diakonov a dôverníci sú tiež konzultovaní a nemajú na to peniaze, aby sa to urobilo, potom budú mať program, plán na budovanie, ako to máme my teraz. A potom je to prinesené pred všeobecné publikum, ako by sme to mali robiť? Celá cirkev je suverénna. Potom, keď cirkev hlasuje za novú modlitebňu, potom by sme mali všetci spolupracovať v budovaní tej novej modlitebne. Úprimne povedané, ja sám, keď mi hovorili o novej modlitebni, bol som proti tej myšlienke. To je pravda. Povedal som, „Nová modlitebňa nie je presne to, čo potrebujeme. Pravdepodobne čoskoro odídem, ako Pán... Podľa toho, čo mi ukázal, že sa stane. Na čo by sme potrebovali novú modlitebňu? Nemáme toľko peňazí.“
56 Potom som sa k tomu vrátil a cítil som, že cirkev to tak cíti, zdalo sa, že väčšina ľudí v cirkvi to chce. Čo som potom urobil? Obetoval som svoje vlastné myšlienky a išiel som s cirkvou. Iste, urobme to, ak to je to, za čo sme hodili losy. To je to, ako to robili v biblických časoch, ako cirkev hlasovala. Je tam suverenita, tie skupinky ľudí sa zídu spolu. V jednote je sila. Tak preto som povedal, „Istotne, ak to je to, čo cirkev chce, ak je to to, čo Boh chce, On má viac autority hlasovať medzi skupinou ľudí ako len pre mňa, pretože ja nemám do povedania žiadne videnie, že by to tak nemalo byť. Tak, ideme spolu s cirkvou a budeme sa hýbať s cirkvou. A som za to, aby som urobil všetko, čo len môžem, aby som cirkvi pomohol.
57 To by mal byť motív každého Kresťana a každej osoby v cirkvi, aby sme sa zjednotili a priľnuli spolu. Za čokoľvek cirkev hlasuje, to je to, za čím by sme mali stáť. Potom, povedzme, že ľudia chcú, aby sa v cirkvi niečo zmenilo. Tak potom, ak to dôverníci chcú alebo niekto druhý to chce, diakoni, chcú určitú vec zmeniť, je to prednesené pred cirkev a potom cirkev spolu... A potom, ak náš nápad sa zdá byť trochu odlišný od toho, čo chce celá cirkev, obetujme potom ten nápad, pretože to je jediný spôsob, ako môžme stáť zjednotení. A potom, ak táto cirkev pôjde ďalej tak, ako ide teraz a bude zjednotená spolu, Boh bude... Potom je neobmedzené, čo On bude robiť, ak budeme ľnúť spolu. Musíme držať spolu. To je to, ako na tom chceme byť, byť tak kompletní jeden s druhým a potom tak kompletnými v Božích rukách.
58 A potom musíme mať niekoho, o kom veríme, že káže Božie Slovo. Ak to On nerobí, potom zožeňte niekoho, kto to bude robiť. To je to, ako musíme stáť. Ak výber dôverníkov nebude stáť za tým, čo je správne, potom je vašou vecou zvoliť si niekoho, kto bude stáť za tým, čo je správne. A potom, keď ste to urobili, stojte za tým. Je to na vás. Stojte za tým. A všetci spolu potom stojíme za jedným, a to je Boh.
Ak nejaký člen urobí chybu, neodmietajte ho, pomôžte mu, pozdvihnite ho, zíďte sa spolu, vypočujte jeden druhého. To je to, čo hovorí Písmo. Keď robíme chybu, poďme pred Boha. Predtým, ako ideme pred Boha, musíme ísť za tou osobou, ktorú sme ranili.
60Ja som to musel urobiť. A viem, že som urobil zle; zaklamal som a zapríčinil som, že moja žena zaklamala. Myslím, že som vám tu o tom v cirkvi povedal. Bolo to nedávno, pred pár dňami. Asi pred šiestimi týždňami. Právnici ma tak trhali na kusy s týmto vyšetrovaním, až som sotva vedel, kde stojím. Išiel som len z jedného stretnutia domov, aby som si zjedol večeru, a potom mi zvoní môj súkromný telefón a Méda ho išla zodvihnúť. Prikryla mikrofón rukou a povedala, „To sú znovu tí právnici.“
Povedal som, „Nedokážem vydržať už ani jeden večer. Zdá sa, že mi z toho ide prasknúť hlava. Strácam zdravý rozum, ťahajú ma z tejto strany na túto a z jednej na druhú.“ Povedal som, „Neviem to už vydržať.“ Vyskočil som a povedal som, „Povedz im, že tu nie som,“ a vybehol som za dom.
Keď som sa vrátil (Méda je na tie veci veľmi citlivá) stretli sme sa vo dverách a ona tak trochu plakala, povedala, „Bill, bolo to správne?“
Viete, akí ste. Ja viem, aký som. Povedal som, „Iste, v tej chvíli som tu nebol.“ Vedel som, že ma Boh za to odsudzuje. Povedal som, „Práve vtedy som tu nebol.“ Ona povedala, „Ale bol si tu, keď on volal.“
64 To popoludnie som sa išiel modliť za jedno choré dieťa. A predtým, ako som odišiel z domu, znovu zazvonil telefón a malý Jozef k nemu pribehol, chytil telefón a povedal, „Ocko, chceš, aby som im povedal, že tu nie si?“ Vidíte, ako sa hriech šíri? Aká rodina by to nakoniec bola?
Prvá Jána v 5. kapitole, 21. verš hovorí, „Ak nás neodsudzuje naše srdce, potom máme dôveru ku Bohu.“ Ale ak nás srdce odsudzuje, ako môžeme mať dôveru v Bohu? Vieme, že pokiaľ máme nejaký hriech, ktorý nie je vyznaný, On nás vôbec nevypočuje. To je silné, ale to je cirkev, ktorá tieto veci potrebuje.
66 Potom som sa začal modliť za to dieťa. A keď som išiel na neho položiť ruky, Pán ma pokarhal a povedal, „Povedal si klamstvo a nie si v stave modliť sa za to dieťa.“
Obrátil som sa k tomu mužovi a povedal som, „Pane, počkajte tu chvíľu. Mám niečo, čo musím dať do poriadku.“
Zavolal som tomu právnikovi a išiel som do svojej kancelárie a zavolal ho tam a povedal som mu, „Pane, pozrite, povedal som klamstvo. Spôsobil som, že moja žena klamala, ona povedala, že tu nie som. A potom som vybehol za dom.“ Vyznal som to a povedal som mu o tom. On ku mne pristúpil, položil mi ruku na rameno a povedal, „Brat Branham, vždy som mal vo vás dôveru, ale teraz mám tak ako nikdy predtým. On povedal, „Človek, ktorý je ochotný napraviť svoje chyby...“
A povedal som mu, „Začal som sa modliť za jedno dieťa a Pán ma v srdci odsudzoval, pretože som vedel, že som urobil zle.“
Potom na ďalší deň mi žena povedala, „Kam ideš?“
Povedal som, „Do mojej jaskyne.“
72 A išiel som do svojej jaskyne ponad Charlestown, tam som chodieval roky a vošiel som tam a modlil sa celý deň, „Ó, Bože, nikdy mi už nedaj urobiť takú vec. Odpusti mi, Pane, lebo ako som išiel položiť svoje ruky na Tvojich ľudí, aby som sa modlil, potom som cítil odsúdenie.“ A asi o tretej popoludní som vyšiel von a tam leží jedna obrovská skala a vyskočil som na ňu a díval sa smerom na východ, zodvihol som svoje ruky a chválil Pána. A bolo tam tak ticho a povedal som, „Pane, ak len... Ty si raz prešiel pred Mojžišom a on povedal, keď si mu dal stáť v trhline skaly, že to bolo, vyzeralo to niečo ako chrbát človeka.“ Povedal som, „Urobil by si to, Pane, znova, aby si mi dal poznať, že mi je odpustené?“ A povedal som, „Ak mi pomôžeš a dáš mi niečo na myseľ.“ Povedal som, „Pane, ja nie som mentálne veľmi silný, pretože nemám žiadne vzdelanie.“ Povedal som, „A ja sa Ti snažím slúžiť. Ty poznáš moje srdce a ja som ne... Nemal som to urobiť. Nechcel som to urobiť. Cítil som, ako mi z toho treští hlava, bol som tak nervózny a urobil som to v takej chvíli, keď ma satan dostal.“ Povedal som, „Ak si mi odpustil, potom mi Ťa dovoľ vidieť, Pane.“
73 Boh je mojím sudcom, rovno po mojom pravom boku bolo jedno v kríkoch malé miesto, kde začal víriť niečo ako vietor a prišlo to rovno ku kraju tej jaskyne, kde som stál, a odišlo to do lesa. Ó, brat, pokoj, ktorý prevyšuje všetok rozum cezo mňa prešiel a ja som plakal a nariekal a kričal. Viem, že mi boli odpustené hriechy. Vidíte? Bol som nejednotný s Bohom a ani pre to dieťa som nemal vyslobodenie.
74 A hneď na ďalší deň prišiel jeden muž z Chicaga, bol to veľký človek, katolík, ktorý bol práve obrátený, ktorý mal chlopne na srdci nafúknuté ako balón a lekári sa mu to snažili rezať už pred dlhým časom, išli to urobiť, ale on im to nedovolil. Nakoniec mal so mnou osobný rozhovor. Tie osobné rozhovory, my sme tam, až kým nezistíme, kde je problém. A len čo ten človek vstúpil, Duch Svätý premietol jeho život a vyvolal niečo, čo on urobil, keď bol ešte miništrantom v katolíckej cirkvi. Povedal, „To je pravda. To je čistá pravda.“ Povedal, „Myslíš, že to je to, čo je proti mne?“
Povedal som, „To je jediný tieň, ktorý môžem v tvojom živote vidieť.“
Vrátil sa späť a povedal lekárovi, povedal, „V poriadku, pripravte si veci, môžete ma operovať.“ Lekár povedal, „Urobme ešte raz kontrolu.“ A keď ju urobil, povedal, „Vy nepotrebujete operáciu.“
77 Vidíte, „Ak nás naše srdcia neodsudzujú.“ Chceme úplné vyslobodenie. Nechceme byť polovičnou cirkvou. Chceme byť skutočnou cirkvou, alebo nebyť vôbec žiadnou cirkvou. Chceme byť skutočnými Kresťanmi alebo radšej vôbec nebyť kresťanmi. Chceme úplné vyslobodenie od našich zvykov, našich hriechov, nášho zlého myslenia, nášho zlého konania, našej nedbanlivosti, čokoľvek sme urobili. Chceme úplné vyslobodenie, aby tak ľudia, keď prídu do tejto cirkvi, aby sa za nich modlilo, že tu bude len táto malá skupina, možno to tu nie je ani sto, dvesto ľudí, ale oni budú kompletne v rukách Božích. A keď sa potom modlíme, Boh nás z nebies vypočuje. Boh chce niekoho, koho môže držať vo Svojich rukách, niekoho, o kom môže povedať, „Mám v neho dôveru. Môže poslať tohto Môjho nemocného sluhu do Branhamovej modlitebne v Jeffersonville, ku tej skupine ľudí, ktorí sú v jednom súhlase.“ Niečo sa stane.
78 Dobre, pozrite, čo On pre nás robí v tom stave, v ktorom sme, čo by On urobil, ak by sme boli jedno srdce a v jednej zhode? A ten jediný spôsob, ako to môžeme urobiť, je zjednotiť spolu naše srdcia s bratskou láskou, poslúchať úrady cirkvi a pastora a pastor poslúchať Boha, potom Boh pôsobí cez pastora, cez tie úrady až cez celú cirkev a potom sme všetci ako jedna jednotka pre Božie Kráľovstvo. Potom nás Boh vypočuje, keď máme zjednotenú skupinu. Nech vás nič neobťaží. Nebuďte v ničom zmätení.
Tak, to je ten druh osoby, ktorú Boh ustanovuje, aby zabrala zem. Mojžiš bol kompletným, on bol človekom, ktorý by neurobil kompromis. Ak tam boli škriepky a hádky, a tak ďalej, on nerobil kompromis. To je to, ako nás teraz Boh chce mať.
80 Faraón chcel súhlasiť, povedal, „Mojžiš, vy všetci môžete ísť, ale nechajte tu svoje deti alebo nechajte tu niečo zo svojho dobytka.“
To je spôsob, ako diabol chce, aby kresťan prichádzal. „To bude v poriadku, keď sa pripojíš k cirkvi, ale nikdy neodpusti Jonesovi. To bude v poriadku, ak môžeš priniesť svoje... Ak môžeš ísť... Nemusíš sa vzdať fajčenia, pitia, klamania, kradnutia. Tvoje hľadanie chýb, ohováranie, nemusíš sa toho vzdať. Len sa pripoj k cirkvi.“
Ale Mojžiš nebol človekom, ktorý robí kompromisy, on chcel úplné vyslobodenie. Povedal, „Nenecháme tu ani jedno kopyto. Vezmeme všetko, čo k nám patrí, keď pôjdeme uctievať Pána.”
83 To je to, ako by to malo byť s cirkvou. „Vezmeme spravodlivosť, vezmeme svätosť, vezmeme Ducha Svätého, vezmeme zjednotenú skupinu, keď ideme k oltáru. Budeme skutočnou skupinou, nezanecháme za sebou nič. Vezmeme všetko. Nezostane tu za nami ani jedno kopyto.” Viete, ľudia sa môžu modliť až takým spôsobom, že diabol to bude musieť vzdať.
84 To je to, čo urobili Mojžiš a jeho skupina. Prišli tam a dostali sa pod krv. Všimnite si, kým neprišli pod krv, nebolo tam žiadne úplné vyslobodenie. Sám Mojžiš, on bol zjednotený s Bohom, ale Izrael nebol, stále tam bol hriech a oni šomrali proti Mojžišovi a povedali, „Prečo toto robíš? Prinášaš na nás len viac problémov,” pretože faraón zdvojnásobil ich úlohu, vyrábanie tehál, a tak ďalej. To bol Mojžiš, on bol kompletne v Božích rukách, úplne vyslobodený od pasenia oviec ku paseniu Božieho stáda. On sám bol úplne vyslobodený, ale ľudia neboli vyslobodení, pretože stále bolo medzi nimi reptanie.
85 Jedného večera, keď Boh ustanovil, že má byť zabitý baránok, typ Krista, a krv bola nanesená yzopom, čo je burina (obyčajná, pokorná) a naniesli to na veraje dverí a na stĺpy, a to je to, kedy sa stal Izrael kompletne vyslobodený bez nejakého zanechaného kopyta. Všetko, čo im patrilo, bolo vyslobodené. Ich rodiny, ich milovaní a všetko bolo vyslobodené, keď kompletne prišli pod krv.
86 To je to, kedy bude cirkev kompletne vyslobodená, keď všetko príde pod Krv. Keď tvoje hriechy prídu pod Krv, keď tvoje fajčenie, tvoje hazardovanie, tvoje podvádzanie, tvoje kradnutie, tvoje klamanie, keď je všetko prinesené pod Krv, potom nastane úplné vyslobodenie. Ak si niekomu ublížil, naprav to. Nemôžeš to priniesť pod Krv, to tam nezostane. Nemôžeš to priniesť. Niečo ti to nedovolí urobiť. Keď si ty sám kompletne, úplne privedený pod Krv, nastane úplné vyslobodenie. Potom budeš mať slobodu, akú si nikdy predtým nepoznal, keď bude všetko privedené pod Krv, privedené do podriadenosti sa Kráľovstvu Božiemu. Potom nastane skutočné vyslobodenie.
87 Ježiš bol kompletne, úplne človekom. Mohol plakať ako človek, mohol jesť ako človek, mohol byť unavený ako človek. On bol kompletne, totálne človekom vo Svojej ľudskej bytosti. A vo Svojom Duchu, On bol kompletne, úplne Bohom tak, že On podriadil Svoje telo tomu Duchu, ktorý bol v Ňom. Pozrite, On bol pokúšaný všetkými spôsobmi tak ako my. Bol človekom, nie anjelom. On bol človek. Mal túžby a pokušenia práve tak ako my. Biblia hovorí, že mal. On bol človekom, nie anjelom, ktorý je ponad pokušenia. Židom 1 hovorí, že On bol... Židom 1:4 hovorí, že bol učinený nižším od anjelov. On bol človekom, kompletne človekom, ktorého Boh vzal ako kompletného človeka, aby priniesol úplné vyslobodenie, a On Ho naplnil Svojím Duchom, Duch Svätý bol v Ňom bez miery. A On bol pokúšaný ako my. A On bol kompletne Bohom. On to dokázal, keď vzkriesil mŕtvych, keď zastavil prírodu, tie burácajúce moria a mocné vetry. Keď prehovoril stromom, a tak ďalej, oni Ho poslúchli. On bol vo vnútri Bohom. A On mohol byť človekom, pretože bol človek, ale úplne a kompletne vyslobodil Samého Seba ako človeka do rúk Božích pre službu Božiu. A On je naším príkladom.
88 Sme muži a ženy. Tiež sme Kresťania. Ak je On naším príkladom, tak sa kompletne oddajme do rúk Ducha Svätého, aby sme tak mohli byť poddanými Božieho Kráľovstva.
On bol kompletne človekom a On bol kompletne Bohom, ale On vydal Svoje prirodzené časti, Svoje fyzické časti a Svoje vlastné myslenie a Svoje vlastné konanie a Svoje vlastné starosti a povedal, „Ja robím len to, čo sa ľúbi Otcovi.“ Tu to máte. Bol úplne oslobodený od ľudských bytostí. Prišli k Nemu kňazi, veľkí muži a povedali, „Rabi ten a ten,“ a snažili sa Ho podplatiť do svojich spolkov a denominácií, ale On bol kompletne vyslobodený, pretože dôveroval Bohu.
Či nepovedal žalmista, „Ty ho vyslobodíš, pretože mi kompletne dôveruje?“ Vidíte? „Vyslobodím svojho milého od psov, pretože má dôveru vo Mňa.“
91 V určitú hodinu, keď prídeme na koniec svojej životnej púte, chcem, aby to tak bolo pri mne, a viem, že vy chcete, aby to tak bolo pri vás. Chcem, aby On povedal, „Vyslobodím ho z čeľustí smrti, pretože má dôveru vo Mňa. Vyslobodím ho od hrobu v to ráno zmŕtvychvstania, kompletne ho vyslobodím, oboje dušu, telo i ducha, pretože má dôveru vo Mňa.“
92 Celá Ježišova práca bola kompletná, všetko bolo kompletné, bol úplne vyslobodený. On úplne vyslobodil malomocných z malomocenstva. On úplne vyslobodil tú ženu s krvotokom od jej problému. On kompletne oslobodil svet od hriechu, keď zomrel v ten deň zmierenia. On kompletne vyslobodil každý hriech. On vyslobodil Cirkev. Tak nie je potrebné, aby sme žili ako podprivilegovaní ľudia. Nie je vôbec nutné, aby sme žili v porazenom stave, pretože On porazil diabla a prevzal všetky vrchnosti a moci a poddal ich pod Svoje nohy a oni už tak nemajú žiadne legálne práva, aby nad tebou panovali. Sme kresťania naplnení Svätým Duchom. My nepotrebujeme, aby nám diabol niečo diktoval. Kristus nás vyslobodil. Totálne vyslobodenie, vyslobodil nás od zla, vyslobodil nás od hriechu, vyslobodil nás od zvykov, vyslobodil nás od rozprávania, vyslobodil nás od darebáctva, vyslobodil nás od všetkých možných druhov nečistých vecí. On nás kompletne vyslobodil a umiestnil do Svojich svätých rúk v tom kompletnom, úplnom vyslobodení.
93 Vyslobodil nás od choroby. Vyslobodil nás od choroby, pretože máme k tomu abstraktnú listinu. Haleluja. „Lebo On bol zranený pre naše prestúpenia, Jeho ranami sme boli uzdravení.“ On je naším Uzdravovateľom. To je ten dôvod, prečo tá drobná, biedna žena s obrnou, ktorá sa snažila starať o svojho manžela, ktorý zomieral na rakovinu, ona vstúpila do sféry prítomnosti Božej. Ona mala vieru a ona... Lekári urobili všetko, čo mohli, a tak ona nasledovala Božie inštrukcie a bola úplne vyslobodená.
94 Učeníci mali úplné vyslobodenie, absolútne, totálne vyslobodenie. Prečo? Pretože boli kompletne a úplne naplnení Svätým Duchom. Keď si len členom cirkvi a potriasol si si s pastorom ruku alebo si mal len nejaký druh nejakého malého prežitia, vyskakovania, vykrikovania, hovorenia v jazykoch alebo niečo ďalšie a stále máš zlosť v srdci, podivné správanie, hovoríš klamstvá, fajčíš cigarety, žiadostíš po ženách, tam sa potom ešte niečo nestalo, niečo je tam nesprávne. „Pretože kto miluje svet alebo veci tohoto sveta, nie je v ňom láska Božia,“ bol si zle vedený. „Podľa ich ovocia ich poznáte.“
95 My všetci chceme byť spolu zjednotení spolu s Duchom Svätým. Každý člen by mal byť zjednotený jeden s druhým. Láska Božia je na široko vyliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, očisťuje nás od všetkej nespravodlivosti, sme vyslobodení od vecí sveta. Ježiš povedal, „Podľa tohoto budú všetci poznať, že ste Mojimi učeníkmi, keď budete mať lásku jeden k druhému,“ keď jeden člen miluje toho druhého člena až tak, že by za neho položil život.
96 Keď sa rozpočne nejaká zlá vec, ten vonkajší svet, prídu nejaké ženy a povedia, „No, pozri, drahá, bolo by lepšie, keby si urobila toto alebo tamto, obliekla si toto alebo tamto, alebo urobila toto a odišla od tej bandy náboženských fanatikov a podobne.“
Sme tak zjednotení s Bohom. Poviete, „No, brat Branham, je to hrozné pokušenie.“ Ale Kristus kvôli tomu zomrel. Diabol je porazený. My chceme plné vyslobodenie. Chceme cirkev, ktorá je čistá, cnostná a nescudzoložená a umytá Krvou Baránka a naplnená Duchom Svätým a má znaky, divy a zázraky. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.]... Úplne vyslobodiť každého jedného. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.]
98 Drahý Bože, Ty neberieš veci, kým to nie je plne vyslobodené. Ty nemôžeš prijať obeť, ktorá má na sebe vadu. Nikdy by si nemohol prijať modlitbu, ak je tam niekde v živote tej osoby nejaký hriech. Ty by si to jednoducho neurobil, Pane. Ty si to nerobil v tých vekoch predtým a nemôžeš to robiť ani dnes. Ale tá obeť musí byť bez vady. Pane Bože, ako sa sami kladieme na oltár ako obetovaný život, vezmi od nás, Pane, všetky poškvrny hriechu. Ja kompletne položím svoju dušu a svoje telo a svoju silu a svoje úsilia s touto cirkvou dnes ráno na oltár. Očisti nás Svojou Krvou a odpusti nám každý hriech, ktorý sme vykonali. A nech Ten veľký Duch Svätý v nás prebýva tak bohate a nech je Jeho prítomnosť s nami v tejto modlitebni dnes ráno, aby sme sami v sebe vedeli, že Ty si nám odpustil. A potom tou modlitbou bude, „Odpusti nám naše prestúpenia, ako my odpúšťame tým, ktorí sa prestupujú proti nám.“ Udeľ to, Pane.
Buď nám teraz blízko, požehnaj nás a zachovaj nás, kým sa stretneme znovu pri večernej službe. Nech môžeme vstúpiť s čistými rukami a čistým srdcom, ktoré Ty neodmietneš, pretože my chceme kompletné a totálne vyslobodenie od všetkého, Pane, čo by nás držalo od toho byť svetlom sveta, sviecou, ktorá je postavená na kopci, nie je prikrytá vedrom, ale svieca, ktorá je postavená na kopci, ktorá dáva svetlo, aby naviedla mnohých ľudí na cestu, ktorá je správna. Udeľ to, Otče. Prosíme to v Ježišovom Mene a na Jeho slávu. Amen.
100 Poprosím Doca, myslím, že je tam vzadu, alebo je tam prítomný jeden z diakonov, aby mohla cirkev toto vedieť. Doc, príď a umiestni to tam na nástenku, aby to tak ľudia v cirkvi mohli vidieť, keď budú odchádzať. A potom brat Collins, ak je tu... Je tu brat Collins? Dajte mu túto druhú.
V poriadku, pane, uvidíme, čo... [Brat Branham sa odmlčal – pozn.prekl.] To je niekto, kto chce osobný rozhovor. To je vždy povolené. Sme radi. A ja mám osobné rozhovory. Vidíte, to, čo urobíte, je, vytočíte len naše číslo. Máme v dome toľko problémov, no, cirkev to vie. Toto je... Ide o cudzích. Cirkev o tom vie. Mal by tam byť umiestnený malý kúsok... Ja to položím tiež sem v cirkvi pre tých, ktorí sú tu noví. Vidíte, je ich tak mnoho, že sa o nich všetkých nemôžeme postarať, tak oni len chodia po číslach. Rozumiete? A my... A ak len zavoláte BUtler 2-1519, BUtler. A ktokoľvek z členov, kto vie o niekom, kto by chcel... Vždy rád vidím ľudí, ale máme taký zaužívaný systém. Niktorí už niekoľkokrát zavolali a my ich voláme jeden po druhom, ako to ide. Potom je tam... Zvyklo to byť tak, že sme ich len tak náhodne vybrali, ako to prišlo, preskočili poradie, prehodili a ľudia odchádzali domov sklamaní a podobne. Tak teraz je to všetko na poriadku. A to je to, o čom sa teraz snažíme hovoriť (Vidíte?). Umiestniť všetko na poriadok, jednoducho dokonale. A budem rád, keď budem môcť uvidieť túto vzácnu skupinu, ak len zavolajú BUtler 2-1519, 1519, Pán Mercier alebo pán Goad, jeden z nich sa ozve v telefóne a povie vám presne, kedy budete môcť mať stretnutie. Máme tam na to miesto, je tam klimatizácia a sme pripravení prijať ľudí a modliť sa za nich. Sme šťastní, keď to môžeme robiť.
102 Tak ten dôvod, prečo neprichádzam do cirkvi, ľudia si myslia, že sa snažím byť preč od ľudí, to tak nie je. Snažím sa byť presne na poriadku. Vidíte, to je presne to, kde chcem byť, len jednoducho nehľadieť na osobu. Každá osoba, ktokoľvek, kdekoľvek, v akomkoľvek čase... Rozumiete? Farba a vyznanie s tým nemajú nič dočinenia. Prichádzame rovno sem a stretávame ľudí. A ak majú potrebu, zostávame rovno s Bohom, kým to nie je vyriešené. Ak chcú niečo vedieť ohľadne zhromaždení, samozrejme sa o to postaráme a budeme to nasledovať, jedine to je vedenie Duchom Svätým a to je ten spôsob, myslím, že je to správne, to je potom pre každého úplne rovnaké. Preto v tom nie je žiadne hľadenie na osobu, žiadne.
103 Sú tu nejakí ľudia, ktorí prišli, aby sme sa za nich dnes ráno modlili, ktorí sú chorí a chcú, aby sme sa za nich modlili? V poriadku, sú nejakí? Zaspievajme potom nejakú dobrú pieseň pre uctievanie. Čo by sme dnes ráno mohli zaspievať? „Čo môže zmyť každý môj hriech?“ Poznáš to, Teddy? „Nič, len krv Ježiša,“ čo môže... [Nejaká sestra v zhromaždení hovorí ku nejakej pani, ktorá je veľmi chorá – pozn.prekl.] V poriadku, sestra. Chceš, aby sme sa za ňu teraz modlili? Pomodlím sa za tú pani, položím na túto ženu ruky. Skloníte teraz na chvíľu so mnou svoje hlavy? Potichu teraz.
104 Drahý Bože, je tu jedna pani, ktorá je veľmi chorá. Naša sestra pozdvihla jej telo, dokonca, aby bola zobraná preč rakovina od druhých a stojí v medzere za druhých. Ale Ty ju z toho vysloboď, Pane. Pred pár dňami, keď sme sa tie veci dozvedeli, nech to ona potom sama zistí, Pane, a bude vedieť, že to pochádza od Teba. Kladiem na ňu svoje ruky a prosím o milosrdenstvo za tú ženu, za ktorú tu ona stojí. Nech by milosť Božia, moc Ducha Svätého, ak je niečo zlé v našich srdciach, Pane, zjav nám to najprv a dáme to do poriadku. Potom vieme, že máme priazeň s Bohom, že máme pokoj s Bohom, potom dostávame to, čo prosíme, pretože nie je v nás žiadne odsúdenie. Udeľ to, Pane. Modlím sa v Ježišovom Mene. Amen. Ďakujem Ti. V poriadku.
Čo môže zmyť každý hriech?
Nič, len tá Krv Ježiša;
Čo ma môže uzdraviť?
Nič, len tá Krv Ježiša.
Ó, vzácny je ten prúd
S ním nad sneh belší som;
Nepoznám žiaden iný zdroj,
Nič, len tú Krv Ježiša.
105 Koľkí cítia, že vaše hriechy sú pod Krvou? Spievajme to so zodvihnutými rukami.
Čo môže zmyť každý hriech?
Nič, len tá Krv Ježiša;
Čo ma môže uzdraviť?
Nič, len tá Krv Ježiša.
Ako teraz dáme ruky dolu, potrasme si ruky navzájom.
Ó, vzácny je ten prúd,
S ním nad sneh belší som;
Nepoznám žiaden iný zdroj,
Nič, len tú Krv Ježiša.
Milujete Ho? Amen.
Ó, ako milujem Ježiša
(Zostaňte s tým teraz každý jeden, držte sa Boha)
…Ako milujem Ježiša,
pretože On prv miloval mňa.
Nikdy Ho neopustím...
1 I was kinda didn't know what to say this morning. I was setting back there with Brother Egan and I heard... Brother Neville was saying something there, looking towards me, and I said to Brother Egan, "Is he calling me?"
And he said, "He is."
And then here I'm up here to say something this morning. I was thinking when I was... The fan there where there--draws the voice, just seems to pull it right out when you're speaking and seems that the fan takes the voice right away.
I was hearing so testimony when I was in there to pray for the woman on the phone, and the one who got the message forgot to put the city of the place where to call, from Doctor Morrison's wife. And I'll just tell you what I done for you-all's prayer, and mine, I laid hands on the phone and pointed to the number wherever it was, and asked the Holy Spirit to go to the woman. So I think He'd hear that just the same as He would be if we would... See? And I just laid it down. And it might be that that's the way the Lord wanted it. See? It might be it would be better like that.
3 And then I heard the testimonies while I was in there. Someone saying that Sister Rook had... I believe Brother Neville said that she'd had a--a mental collapse like. Let's hold onto God for that, just remembering this one thing: God knows His Own. He knows all about them.
4 Can you hear all right in the back? If you can't, there's some empty seats up here, you can change if you wish to. And, let's see, is this the main mike? This over here is the main mike? Okay. We'll see if we can get that just a teeny bit closer. How about right around here, Gene? That'll be just fine. And sometimes I get just a little hoarse. I've been preaching quite a... Is that better? Can you hear that better?
5 And we certainly remember these in prayer. And we want to report a glorious meeting from down in... Am I looking at Sister Rook? I thought I looking at a lady back here that looked like her. I thought, "Surely I'm not talking double here." I looking at someone looked like her, towards the back. She's in the Saint Edward's Hospital.
6 And so at Cleveland, Tennessee, and also in California, we had a glorious meeting. The Lord blessed greatly, and many things that He did. And we're happy for that, happy we can come back to our own company, reporting the goodness and the mercy of God. That's the way they did in the Bible.
I was appreciating Brother Neville's--or Brother Beeler's prayer, how he prayed for the people, and--and asking for help and mercy. And if we'll just look along, you always, everything that goes on, you'll find there's something real genuine about it. And then when Brother Neville come and brought these deacons and so forth up here to the platform to--to pronounce the blessings of God upon the--the church offering, I heard him speaking in his prayer to God about those men, how that they prayed for one another. And that does me good to hear a pastor that can pray over his deacons, and the deacons pray back for the pastor. When you see a church going into cooperation like that, well, something's fixing to move. That's the way the church has to be in order. And it give me just an idea for a text. I was going to speak on the blessing at Kadesh, and the refusal of the hearing of the report of the spies, but then I changed my mind to something else then.
8 And now, concerning healing, I got just a little testimony that I'd like to give. I was in hopes I'd see my boy, Billy, back there, but he's got it in his pocket. And Billy's getting to be better in the meetings than what he used to be. He was nervous and upset, and he'd kind of tell the people, "Oh, go set down, go set down." And said, "I--I'll give you a prayer card." But I've noticed recently there's getting to be people in the meeting that he just feel's so sorry for, if he ain't got no prayer cards left, then he'll put them in a room so I can go pray for them.
9 And such a thing happened at Chicago the last time, and I'd like to read that letter if he does come in. I never got to see him. He didn't know I was coming this morning over here, and want--want the letter. But I just thought of it when I thought of so much sickness. And here's the way it is. It's a certified letter that I was reading in the paper (I never was told), that where the papers was criticizing Oral Roberts for praying for a woman who had diabetes and died. And I, not out... As an American, I--I like to listen to the laws and--and the man who's in authority, but I think that's not just. Wonder if they'd be willing to put in the paper all that Oral Roberts had prayed for and got healed, that the doctors turned down. I wonder, just swap it right back around once. See? They wouldn't do that. And then I think maybe that the devil has just muddled them up so, that, and God permitting it, that the day of the judgment they'll have to answer for that. But I know of thousands of people that Oral Roberts has prayed for, that's been dying, and they're well.
10 So you see, they--they're unfair about it. They'll deliver their side, the critical side, but won't deliver the other side. Now, the paper is supposed to keep the public up to date on events that happens. Then I think if human beings are concerned with one another, if somebody gets healed, really healed, every paper in the United States ought to pack the article of it. But you can't hire them to do it. No, you take something like that there, they'll snicker and laugh at it and turn it back; but now if there's anything to criticize... It just goes to show that this nation is ready for judgment. That's right. And there's got to be judgment, and there's no way to escape it, and they're only heaping fire upon their heads, and so forth, and such a--a disunified to the principles. A paper, its principles is to--to inform the public of anything good or bad that's happening. But they're away from their principles. And when they're kee--away from their principles, then they--they will not serve their purpose well.
11 And that's the same way it is with the church. When the church is away from its principles, it can never serve the saints well. We've got to stay together, got to be unified. We got to be one heart and one accord. Or we'll never serve God or the people unless we're one heart and one accord, to stand by the principles of the Bible and the things that God has said that's right. We must always stand by them.
12 Billy stuck into the room at Chicago, he... Someone come to him, a woman with her husband with cancer on the lungs, dying, and his wife was a polio victim in a wheelchair, and her trying to take care of a man that couldn't hardly stand up with cancer on his lung. And Billy said to him; he said, "I--I'm sorry, sir." Said, "I'd gladly give you a prayer card." And he said, "But I--I haven't got another one left."
And he said, "Well, all right, sonny." He said, "That's all right." Said, "We tried to get here, but it was so unhandy for us."
Billy said, "Tell you what you do." Said, "I'm going to get Dad and I'm going to bring him in, and I take him out." And said, "When I do, as soon as you hear his message," said, "then you get your hu--or your wife and you, and get into a little room there where I pass through, and I'll have him pray for you."
"Oh," he said, "that's loyal, son. That's good enough." See? There's an--there's an attitude. See? "Good enough. That's fine." See?
16 And that night, Billy, when he went back there, still against what he had said, that he had his brother-in-law there who was bleeding with hemorrhages from the lungs, and his sister-in-law there who was bleeding from the stomach with ulcers, also that they'd come in with them, kind of on the side of helping them get in. You have to watch; there'd be a whole room full. You see? But going through and praying for them, we get a letter back through the mail that that man has perfectly healed of that cancer of his lungs; the woman, the wife in the wheelchair, is up going around just normal as she ever was; the man with the hemorrhages of the--of the lungs from tubercular is completely well, and his wife is well of the ulcers. Four of them healed straight, I wonder if the newspapers would be willing to print that? See, see? See? Oh, but God still is God. He just does things in His Own way, you know, and He's so good. We're so happy to know that He is God.
17 We was talking the other morning about a little preacher that we know that used to go around and pray for the sick and everything, and he went and prayed for a person in the hospital in Louisville, and a tubercular case, the lady died. The little fellow said, "Well, there's no need... God ain't... There ain't no God; He'd keep His Word." But, "I anointed her just like--like the Bible said. If He don't keep His Word, He's not God." Said, "It's just a Book."
Now, that would seem like that unless you knowed God. That's part of the Scriptures, but it's not all of the Scripture. It's upon the basis of the faith of the individual. See?
19 And I told my wife, I said, "There's been so many things happen, that I just know that there is. I don't know what's going to happen to me at the end. I may go the same way. If God ever moves His hand of mercy from me, I'll go the same way. But as long as He'll keep His hand of mercy and guidance upon me, I'll go on." But I asked Meda; I said, "Who was it in the room that morning after the vision of me seeing my little girl, Sharon?"
20 By the way, the other day, I like to have fainted; I was setting on the street. And you know my story of the vision of her after... And I looked, coming by my side, and there come a young girl down the street here in Jeffersonville, was just exactly like that vision. I just had to grasp my hands together. Looked so much like that vision of my little Sharon; she was a young woman then.
And after that vision that morning when in glory, I--Hope was telling me, had her arm around my shoulder, saying, "Don't worry about us, Bill. We're better off." I was just trying to commit suicide. And she said, "Don't worry. Promise me you won't worry any more."
And I said, "I can't promise it, Hope, because I--I--I'm--I worry. I can't help it."
23 And I come out of the vision, standing in the dark room. And not a vision, not imagination, but her arm was still around me. And she was patting me. I thought, "Wait a minute. This is not..." I didn't know what to call it in them days, a vision; I called it a trance. I said, "This is. Her hand's still there." I said, "Are you here, Hope?"
She said, "Bill, promise me that you won't worry any more about me and Sharon." 'Cause I was at the end of the road; I was ready to commit suicide. I said, "I promise you." And she hugged me and patted me with her hand. And then I--I said, "Hope, where are you?" I got--felt up and got a hold of the little chain on the light and pulled it. I went around, searched through every chair to see if she was setting there. He's God. He's just as much God today as He was on Mount Transfiguration when Moses and Elijah appeared. He's still God.
25 We may go through lots of troubles and trials. Just remember, there's Someone Who knows, lights the way, makes it real. I do not know what's behind the curtain, but I know one thing; I'm pressing towards the mark of the high calling, every day trying to live for that great event that will take place someday when I shall see Him face to face and tell the story saved by grace. That's the day I live for. Leaving those things behind, which are, I want to press on, just keep going.
26 I want this Tabernacle, now that you're on your feet, I want you to keep pressing towards the mark of the high calling. Whatever you do, cling together, be as clannish as you can be, but always with a arm out to reach and get someone else to bring them in. But in this faith that we're now preaching and earnestly contending for, don't you move one inch from it. For if you believe me to be His servant, this is the program of God. It'll never be in the majority. It'll always be in the minority, always has and always will be. But remember, it is written, "Fear not, little flock; it's your Father's good will to give to you the Kingdom."
27 Now, there is a group of offices of our church, deacons, trustees, Sunday school superintendent, pastor, as our church is set in order. And you the people elected these officers and this pastor. I'm just general overseer to see it goes on right, and to give advice and so forth. You are the one who elects your pastor; you elect your trustees; you elect your deacons; you elect every office there is in this church, you the people. And it's your duty to stand by those men (See?) for they'll make mistakes. They're mortals; they're just men, and they'll make mistakes. But if the President of United States makes a mistake, do we throw him out as President? We forget about it and move on. That's the way we want to do our church now.
I was listening to him pray a few minutes ago for those deacons, and to hear back there a testimony at the door from the trustees, how that with one accord you all are. Now, stay that way. Now, you members stand by these trustees, deacons, and pastor. And remember, when you get this together, remember that it's the devil's business to see that that's broke up. Now, it's always has been and it always will be. But you stand by your officers, and that was the talk that I was going to make.
28 And then I have here also some--something for the bulletin board this morning, about the meeting of the board and their authority. And it'll be on the bulletin board, and I got a copy for Brother Roberson who is the chairman of the de--of the trustees. And then I got a copy for Brother Collins, I think, who acts as the chairman of the deacon board. And now, all these offices are set according to the Scripture, and they must have the Scriptural rules of what they must do. Therefore, the trustees has an office of their own. And the deacons has an office of their own. The Sunday school superintendent has an office of his own. And the pastor is the head of the flock.
29 Now, each one of these has things in common. And I think that your meeting should not be together, but it should be as each office, 'cause the deacons has nothing to say to the trustees unless they got some business to present to them. And vice versa, the trustees is over the finance and things of the building; they have nothing with the deacons. The deacons are the policemen of the church, and the assistants to the pastor. And the trustees is the holding of all the property. The trustees has nothing to do with the spiritual end of it, and the deacon has nothing to do with the financial end of it. Therefore, it must be. And the Sunday school superintendent is over his Sunday school. So I've got it all wrote, typed out, to be on the bulletin board.
30 And then we are also going to get in a frame the doctrine that the church stands for, and have it framed in here in the church; what we stand for, the--the principles, the doctrine of the church. Now, to be a church, we got to have a doctrine.
We don't draw down any stake and say, "We just go this far." We go out just as far with fellowship with everybody that God will let us go in His Scriptures with the people. And now stick together; be of one accord, one heart, and move on for God. That's the way God wants us to do. Now, let us pray and then open the Word.
32 O precious Lord, we are now about to approach the Divine Word or the reading of this Word. May Your Holy Spirit interpret to us that which we have need of. And let us speak, Lord, and act and live, knowing that we are all Your children by grace as You have called us. May there be a fellowship in this church, seeing that we're just about to emerge into some great move, we feel, of bringing up other ministers to go out into the fields to where, if You shall send me into the different parts of the world, there to establish the faith, and to have a minister ready, and willing, and trained to take over. And may the faith that was once delivered to the saints, that we are gallantly standing for, become a circle around the world. Grant it, Lord. And may this little weed pile, as it was one day when we dedicated it to You, may there be a church rise up here, Lord, that out of it shall go ministers, and evangelists, and teachers, and missionaries to all parts of the world.
33 We would ask this morning, a special blessing for our Brother and Sister Stricker who's suffering now. But we know that we're all put to these tests. Every son that cometh to God must be chastened, tried. And if we give up easy, and turn back, then we are illegitimate children, and not the children of God. Give Brother and Sister Stricker strength and power to stick to their post of duty. If they have to beg what food they eat, let Thy hand of blessing be upon them. For we know not but it might be through that very effort that You'd show the native of Africa what a real Christian is. Grant it, Lord. Now, let it all be done according to Thy will.
34 Bless this pastor, Brother Neville. We pray, Lord, that You'll make him a shepherd of the flock, as You have in past. And we would not forget his lovely little wife who is very sick. The enemy would like to leave Brother Neville with that group of children with no mother, but we stand and place, by faith, the Blood of Jesus Christ between that enemy and our sister. May Your Spirit, Lord, be great upon her, knowing that all women are ordained to walk down through this valley of darkness of this age, but we pray that You'll be with her. Bless those little children. She'll be nervous now and fretful, but may the Holy Ghost be at the door of mercy at all times for that family.
35 Bless our trustee board, our Brother Wood there, and our Brother Egan, Brother Roberson, and all--all of the others, Lord. Deacons, trustees, and all that's associated in the church, we pray, Lord, that You'll let them serve their term with holiness and--and righteousness. Bless those, Lord, who have served in the times past. And we pray that You'll continue to be with all of us that we will be known as a church of unity and spirit and love of the Lord. We pray now that You'll divide to us the Word as we have need, as we read out of Thy written Word. For we ask it in Jesus' Name. Amen.
36 And in praying, I was thinking as we were blessing or asking blessings for our modern--our new board of trustees and so forth, I was thinking of our Brother Fleeman and Brother Deitzman and them setting here, who has served well on it before. And we want to be thankful to God for their loyal service. May the Lord ever be with them to bless them and to help them. I want to read before... Just remember now, the bulletin board and so forth, and the coming meetings.
37 And we're happy to have with us this morning, well, I might say it like this, a man who has been very precious to me in times past, and precious now, a good brother, Fred Sothmann from--and his wife, from Saskatchewan, Canada, who is here to sojourn with us, in our nation, a sojourner; but in our fellowship, a beloved brother, Brother Fred Sothmann setting there. He manages the campaign for me when I was in Canada.
And another precious brother who is also formerly a Canadian, which was a businessman, and can prove to the world that you can't out-give God. He and his buddy formed a foundation for finances of building a place, or for a foreign mission, a foundation. And they called me to Oakland for a meeting, and said they had the money, they'd sponsor it all in their foundation.
39 Brother Fred and I tried that for some money that Brother Fred had that I would not take as an individual. So then we decided we would give it to the Canadian people and not even take up an offering, but it didn't go so good. The meetings were fine, but because we didn't take up an offering... I don't care if the church is worth a hundred billion dollars, you still owe it to God to take up an offering. That's part of the worship. And you rob that... As much as I've been against money and things like that, I find out when a man's wrong you might as well admit you're wrong, 'cause Brother Fred and I seen it pan out not so good.
40 And, Brother Borders, when I left Brother Fred and come down to you at Oakland, I said, "Don't you do it. You just pass the collection plate and take up an offering, and whatever it is, put it back in your foundation for another meeting somewhere."
And before the services closed, Brother Borders and his friends come to me and said, "As much as we put into the--the meeting, is already took up."
And then a few days ago he made arrangements for a meeting in San Jose, California, where he had some, I guess sixty or seventy churches in the valley, of all different faiths all cooperating. We had a wonderful meeting, and returning back again November. We're happy to have you with us, Brother Borders and Brother Fred setting back there. And these men has--strangers maybe to you all, but they've been precious brothers to me out in the fields, contending earnestly for the faith that we're standing for. God bless you, brethren. We're glad to have you this morning in the little old Tabernacle here. It's not much to look upon, but there's something here that we know that God lives here. You see? So we're happy for that. And there's other precious brethren, if I had time to mention, that's with us today.
43 Now, I am anticipating and praying that in the next few days, the Lord willing, I want to go, feeling led, I haven't made the announcement, the next meeting, to Ohio, to be with Brother Sullivan on the campgrounds, within a short time. It's only about hundred miles up there, I guess, Gene, something like that. Be a fine trip if you hadn't planned your vacation, if the Lord continues to lead us. Very fine man, and we appreciate Brother Sullivan a great deal. Just, he's the mayor of the city, and was just ex-mayor, and just an old fashion Kentuckian. That's all I can say about him. When I met him the other day in... We was both raised down there in the mountains of Kentucky, or, he said to me, "Have you still got your asafetida around your neck, Billy?" Now, you know how--how Kentucky he is. Now, let's turn in... No disregards to my Kentucky brethren here, Brother Jeffreys and so forth. I'm a Kentuckian too, you know. I tell you one thing we are; we are not Kentuckians or neither are we Americans; we are pilgrims and strangers; we're seeking a city to come.
44 Now, for a reading, let's read out of the Book of Exodus for a few minutes. I wish to read from the 23rd chapter, and the 20th verse to the 23rd, inclusive. And I want to take a text this morning from like this, of this, rather, "A Total Deliverance." And I won't be long speaking now while I was waiting for you to turn to your Book and chapter,
Behold, I send an Angel before thee, to keep thee in the way, and to bring thee to the place which I have prepared.
Beware of him,... obey his voice, provoke him not; for he will not pardon your transgressions: for my name is in him. (I'm sure that the congregation knows who this Angel was.)... my name is in him.
And if thou will indeed obey his voice, and do all that I speak; then will I be an enemy unto thy enemies, and an adversary unto thy adversaries.
For mine Angel shall go before thee, and bring thee unto the Amorites, the Hittites, Perizzites, Canaanites, Hivites, and Jebusites: and I will cut them off.
45 May the Lord bless His Word as we speak now for a few minutes, if you'd pray. I was thinking on this subject of "A Total Deliverance." The Church has been in the--in the minority; it always will be in members until Jesus comes. But it's living under its God-given privileges. If we only knew, this is the Church of the living God, not the Branham Tabernacle, for the Branham Tabernacle's just part of it. There's other such tabernacles through the country.
46 Brother Snelling tonight is having a baptismal service; I forgot Brother Curtis told me to announce that, or told me yesterday he was having it. He's having a baptismal service, and if anyone here has never been baptized yet, why, Brother Snelling would be glad to do that tonight. That's the Holiness Tabernacle at Utica. And Brother Junior Jackson in New Albany... And there's many such churches throughout the country, but we're all living, seem like, on the defeated side, more or less.
I heard Brother Neville announce this morning back there, that it kind of come to my mind, that the people seemingly are getting away from deliverance. It seems to be something that the people seen it so they just push it out to one side, "Oh, well, God can do it." But that's not the attitude.
48 Now, Moses, when he was called by God, he was a total, complete prophet. When God sends a man to do anything, He completely equips him with everything that he has need of. If God calls a man to be a preacher, He puts something in him to preach with. If He calls him to be a teacher, He puts something in him to teach with. If He calls for him to be a prophet, He puts something in him to see visions and to be a prophet. God always completely equips His man. And that's just what He done when He sent Moses into Egypt. He raised him up in a certain way, and He schooled him in a certain way, and He molded him and made him and fashioned him. After He'd promised Abraham, hundreds of years before, that He would deliver the people, then He--He even had in mind that He would make Moses just the way Moses was made. Moses was a complete prophet. And then being a complete prophet...
49 Then just like you, if you are a Christian. God don't make any halfway Christians; God makes complete Christians. God don't make halfway preachers, but the preacher can be halfway. And God makes His children Christians, but sometimes they're halfway Christians. But it's not God's intention for them to be that way. It's their own ways got mixed up with the plan of God for their life, and that's what makes them the way they are. God don't want them to be halfway Christians or halfway preachers, compromising on either side. Or, He wants them to completely stand in the breach.
Now, Moses, God had made him a complete prophet for a complete deliverance. And Moses was completely surrendered into the hands of God. That's the reason it made him what he was. He was so complete in God till God could trust him.
51 I wonder this morning, as Christians, if we have yielded our own will, and yielded ourself so completely to God, till God can trust us the place that He has put us. I wonder this morning, of myself, if I could be so yielded to God till God could trust me, could trust Brother Neville, could trust our trustee board, our deacon board, or our members of our church. We all have a place and we got a duty.
The minister's got a place of duty to stand and preach the unsearchable riches of Christ without compromising, if he's called to be a preacher. He wouldn't spare one thing for one person if he's called to be a preacher.
53 And the member of the church, he's called to be a member of this certain group, then he would not compromise. If the church believes that we should not gamble, then that member should never touch a deck of cards. We don't believe in drinking; he should turn his head completely from drinking. If we do not believe in gambling or smoking, the member of this church should never touch such a thing. God gives complete deliverance. When we... He will do it if we'll completely surrender ourselves to Him. If we will completely deliver ourselves into His hand, then God can live in us, Christ the Hope of glory. He can reflect Himself from us as we get ourselves out of the way; then our thoughts are His thoughts. Could you imagine Christ smoking a cigar? Could you imagine Christ drinking or playing cards? Then if your spirit is part of His Spirit, He wants it to be upon your confession. But you permit the devil to come in and take over, and all the time in your heart way down deep you know you're wrong when you do those things.
And when one member would talk against the other member; you know that's wrong. You're commanded to pray for one another, not to talk against one another, but to love one another. And if someone is down, let's pick him up, help him. Now, that makes us a--a--a unified group of believers. Now, when we don't obey that, then we don't obey God and we displease God. And therefore, our church, our people cannot prosper, the church cannot go on, is because we're disunified together. As Jesus said, "A little leaven leavens the lump."...
54 Now, if the church board, or like the--the deacons would come and say that we were to--thinking we should build a new tabernacle. If that is the vote of the deacons, and the trustees are consulted and they don't have the money to do it, then they have a building program like we have going on now. And then it's took over the general audience, as we should be, all the church being sovereign. Then if the church votes for the new tabernacle, then we all should cooperate together in building that new tabernacle.
Frankly, myself, when they spoke of new tabernacle to me, I was against the thought. That's right. I said, "We don't need exactly a new tabernacle. I'll probably be leaving here pretty soon as the Lord if it--what He showed me comes to pass. What do we need with a new tabernacle? We haven't got the money."
56 Then I come down and felt the feeling of the church, that the church in the majority seemed to want it. Then what did I do? I sacrificed my own thoughts and throwed in with the church. Sure, let's do it, if that's the way we cast lots. That's the way it was in the Bible time, the way the church voted. The--the sovereignty, the groups of the people they come together. In unity there's strength. So therefore I said, "Certainly, if that's the way the church wants, if that's what God is wanting, He's got more of authority to vote amongst a whole group of people than He has to me, because I have no vision to say that it shouldn't be. So we throw in with the church, and move with the church. And I'm behind it to do all that I can (See?), to help out the church.
57 That should be the motive of every Christian and every person in the church is for to unify ourselves and stick together. Whatever the church votes for, that's what we should stand for. Then say, for instance, they want to change something in the church. Well then, if the trustees wants to, or somebody else wants to, the deacons, they want to change something, that comes before the church, the church then together... And if our--if our idea here seems to be a little different than what the whole church does, let's sacrifice that idea, because that's the only way we can stand united. And if this church will just go on the way you're going now, and be united together, God will... It's unlimited what He'll do if we'll stick together. We must stick together. That's how we want to be, so complete with one another, and then so complete in the hands of God.
58 And then we've got to have a man that we believe that preaches the Word of God. If the man don't do it, then get somebody who does do it. That's the way we must stand. If the trustee board won't stand for what's right, then it's your business to elect somebody who will stand for what's right. And then when you do it, stay by it. It's up to you. Stand by it. And all together we're standing for one Thing; that's God.
If a member makes a mistake, don't turn him down; help him, raise him up, get together, have a hearing with one another. That's what the Scripture said. When we make a mistake, let's go before God. Before we can go before God, we got to go before the person we hurt.
60 I just had to do that. And I know that I did wrong; I lied, caused my wife to lie. I believe I told you about it here at the church. It was a few days not long ago; it's been about six weeks ago. The attorneys had me so tore up over this investigation, till I hardly knew where I was at. I'd just went home from the office to eat dinner, and the private phone number rang, and Meda went to answer the phone. She put her hand over it, said, "It's them attorneys again."
I said, "I couldn't stand another evening. My head feels like it's going off. I'm losing my mind, just pulling me this way and that way and this way." I said, "I can't stand it." And I jumped up, and I said, "Tell them I'm not in here," and run around behind the house.
When I come back (Meda's very conscientious of those things), she met me at the door, half crying; she said, "Bill, was that the right thing to do?"
You know how you are. I know how I am. I said, "Sure, I wasn't in here right then." I knew God had condemned me for it. I said, "I wasn't in here right then." Said, "But you was in here when he made the call."
64 That afternoon I went to pray for a sick baby. And before I left the house, the phone rang again and little Joseph run over and took a hold of the phone and said, "Daddy, you want me to tell them you're not here?" You see how sin corrupts, what a family that would finally be?
I John the 5th chapter and the 21st verse said, "If our hearts condemn us not, then we have confidence in God." But if our hearts condemn us, how can we have confidence in God? We know as long as we got sin that's not confessed, He'll never hear us. That's strong, but it--it--it's the church needs these things.
66 Then I started to pray for this baby. And when I started to lay my hands on it, the Lord rebuked me and said, "You told a lie, and you ain't fit to pray for that baby."
I turned away from the man; I said, "Sir, you just wait here. I've got something to make right."
I called up the attorney and went down to the office, called him in, and I said, "Look, sir, I told a lie. I had my wife to lie; she said I wasn't in there. And I run out behind the house." And I confessed it and told him about it.
Walked up, put his hands on my shoulder, he said, "Brother Branham, I've always had confidence in you, but I got more than ever now. A man," he said, "that's willing to make right his wrongs..."
And I told him, I said, "I started to pray for a baby and the Lord would just condemning my heart, because I knowed I'd done wrong."
Then the next day, wife said, "Where you going?"
I said, "To my cave."
72 And I went up to my cave up above Charlestown, where I've been going for years, and I got in there and I prayed all that day, "O God, don't never let me do a thing like that again. You forgive me, Lord, for when I start to put my hands on the sick people to pray, then I was condemned." Along about three o'clock in the evening I come out, and there's a big rock lays out there, and I got on that rock and was looking up towards the east, with my hands up, praising the Lord. And it was just so quiet in there, and I said, "Lord, if You'll just... One time You passed by Moses, and he said it was when You had him in the cleft of the rock, and it looked like the back part of a man." I said, "Could You do it again, Lord, let me know I'm forgiven?" And I said, "If You'll help me and come on my mind," I said, "Lord, I--I'm not very strong mentally, 'cause I've no education." I said, "And I--I'm trying to serve You. You know my heart, and I didn't... I oughtn't to have done that. I didn't mean to do that. My head just felt like it was coming off, I was so nervous, and I done it in a catch of a moment when Satan caught me." I said, "If You'd forgive me, let me see You then, Lord."
73 God being my Judge, just right over to my side, a little place the bushes begin to whirl like a Wind, and It come right along the side of the cave where I was at, and went down through the woods. Oh, brother, a peace that passes all understanding swept over me, and I cried, I wept, I shouted. I know my sins were forgiven me. See, I was disunified with God; I couldn't have deliverance for the baby.
74 I... And the very next day there was a man from Chicago, who is a great man, a Catholic just converted, the valves in his heart was swelled out like an inflated inner tube, and they'd been trying to cut them out for a long time, was going to; he wouldn't let them. Finally he found an interview. Them interviews, we stay right with it till we find out what's wrong. And the man had no more than come in till the Holy Spirit went back down through his life and called out something he done when he was an altar boy in the Catholic church. He said, "That's the truth. That's the honest truth." Said, "Do you mean that was against me?"
I said, "That's the only shadow that I can see in your life."
Went back up and told the doctor, said, "All right, get things together now; we'll have the operation."
The doctor said, "We'll check that old ticker again." And when he looked into it, he said, "You don't need the operation."
77 See, "If our hearts condemn us." We want complete deliverance. We don't want to be a halfway church. We want to be a real church, or no church at all. We want to be real Christians, or no Christians at all. We want total deliverance from our habits, from our sins, from our evil thinking, from our evil doing, from our negligence, whatever we've done. We want total deliverance, so that when people come into this church to be prayed for, there'll be just this little group, maybe not over a hundred or two setting here, but they'll be completely in the hands of God. And when we pray, then God will hear from heaven. God wants somebody that He can hold in His hands, somebody that He can say, "I got confidence in. I can send this, My sick servant, to the Branham Tabernacle at Jeffersonville, and that group of people are one accord." Something will happen.
78 Well, look what He does for us in the condition that we're in, what would He do if we were one heart and one accord? And the only way we can do that is unify our hearts together with brotherly love, obey the offices of the church and the pastor, and the pastor obey God; then God works through the pastor, through the board, down into the church, and all together are one unit to the Kingdom of God. Then God will hear when we have a unified group. Let nothing bother you. Don't be dismayed in anything.
Now, that's the kind of a person that God ordained to take the land. Moses was complete; he was a man that wouldn't compromise. If there were stews, and fusses, and so forth, he wouldn't compromise. That's what God wants us now.
80 Pharaoh wanted to agree, said, "Moses, you all can go, but you leave your children behind, or leave some of your cattle back here."
That's the way the devil wants a Christian to come. "It'll be all right for you to join the church, but don't you never forgive Jones. It'll be all right if you can bring in your... if you can go... You don't have to give up your smoking, your drinking, your lying, your stealing. Your faultfinding, backbiting, you don't have to give that up. Just join the church."
But Moses wasn't a compromiser; he wanted complete deliverance. He said, "We'll not leave one hoof behind. We'll take everything that belongs to us, when we go to worship the Lord."
83 That's the way the church ought to be. "We'll take righteousness; we'll take holiness; we'll take the Holy Spirit; we'll take a unified group, when we go to the altar. We'll be a real group; we'll leave nothing behind. We'll take everything. There won't be one hoof stay back here." You know, and people can pray in such a way till the devil will have to give in.
84 That's the way Moses and his group did. They got over there and got under the blood. You noticed, until they got under the blood there was no total deliverance. Moses, hisself, he was unified with God, but Israel wasn't; there's still was sin, and they murmured against Moses, and they said, "Why--why do you do this? You bring more trouble upon us," 'cause Pharaoh just doubled their tally of bricks and so forth. That was Moses; he was completely in the hands of God, totally delivered from sheep-herding to herd God's sheep. He was totally delivered himself; but the people wasn't delivered, because there was still murmuring among them.
85 One night when God ordained that a lamb should be killed, type of Christ, and the blood was dipped in hyssop, which is weeds (common, humble), and put over the lintel of the door, and on the posts, and that's when Israel become completely delivered, with not a hoof left behind. All that belonged to them was delivered. Their families, their loved ones, and everything was delivered when they completely come under the blood.
86 That's when the church shall be completely delivered, when everything comes under the Blood. When your sins come under the Blood, when your smoking, when your gambling, when your cheating, when your stealing, when your lying, when everything is brought under the Blood, then there'll be a total deliverance. If you've wronged somebody, make it right. You can't bring that under the Blood; it won't stay. You can't bring it. Something won't let you do it. When your self is completely, totally brought under the Blood, there'll be a total deliverance. Then you'll have a freedom like you've never known before, when everything's brought under the Blood, brought in submissive to the Kingdom of God. Then there'll be a real deliverance.
87 Jesus was completely, totally man. He could cry like a man, He could eat like a man; He could be tired like a man. He was completely, totally man in His physical being. And in His Spirit, He was completely, totally God, so He made His flesh submissive to the Spirit that was in Him. You see, He was tempted in all manners like we are. He was man, not an Angel. He was a man. He had desires and temptations just like we do. The Bible said He did. He was a man, not an Angel above temptation. Hebrews 1 said that He was... Hebrews 1:4 said He was made lower than the Angels. He was man, completely man, that God took a complete man to bring total deliverance; and He filled Him with His Spirit; the Holy Ghost was in Him without measure. And He was tempted like we were. And He was completely God. He proved it when He raised the dead, when He stopped nature, the roaring seas and the mighty winds. When He spoke to the trees, and so forth, they obeyed Him. He was God inside. And He could've been man, for He was Man, but He totally and completely delivered Himself as a Man into the hands of God for the service of God. And He is our example.
88 We are men and women. We're also Christians. If He's our example, let us completely deliver ourselves into the hands of the Holy Ghost, we might be subjects of the Kingdom of God.
He was totally man; He was totally God, but He surrendered His natural parts to His--and His physical parts, and His Own thinking, and His Own doing, and His Own cares, and "I do only that which pleases the Father." There you are. Totally delivered from human beings... The priests come to Him, the great men, and said, "Rabbi So-and-so," and tried to bribe Him into their affiliations and denominations, but He was totally delivered because He trusted in God.
Did not the Psalmist say, "Thou will deliver Him, for He has completely trusted in Me"? See? "I will deliver my Darling from the dogs, because He has trusted in Me."
91 Some hour when we come to the end of life's journey, I want it for mine; I know you want it for yours. I want Him to say, "I'll deliver Him out of the jaws of death, for he's trusted in Me. I will deliver him from the grave on the resurrection morning, totally deliver Him, both soul, body and Spirit, because he has trusted in Me."
92 All Jesus' works was complete; everything was complete, total delivered. He totally delivered the leper from leprosy. He totally delivered the woman with the blood issue from her issue. He totally delivered the world from sin, when He died at the day of the atonement. He totally delivered every sin. He delivered the church. So there's no need for us to live underprivileged people. There's no need for us to live in a defeated state, because He defeated the devil and took all the principalities and powers and subdued them under His feet, and they have no legal rights to rule over you. We are Christians, filled with the Holy Ghost. We don't have to dict--have the devil dictate to us. Christ delivered us: total deliverance, delivered us from evil, delivered us from sin, delivered us from habits, delivered us from talking, delivered us from--from blackguard, delivered us from all kinds of smutty things. He totally delivered us and put us into His holy hands, a complete, total deliverance.
93 He delivered our sickness. He delivered us from sickness, for we have an abstract deed to that. Hallelujah. "For He was wounded for our transgressions; with His stripes we were healed." He is our Healer. That's why that poor little polioed woman, trying to take care of a cancer-dying husband, she walked into the realms in the Presence of God. She had faith, and she... The doctors had done all they could do, so she followed God's instructions and was totally delivered.
94 The disciples had total deliverance, absolutely total deliverance. Why? Because they were completely and totally filled with the Holy Ghost. When you just a church member and shook the pastor's hands, or some... had some kind of a little experience of jumping, shouting, or speaking in tongues, or something another; and still have malice in your heart, strange acts, telling lies, smoking cigarette, lusting after women, there's something hasn't happened yet; there's something wrong, "For he that loves the world, or the things of the world, the love of God's not in him." You've been misled. "By their fruits you shall know them."
95 We all want to be unified together with the Holy Spirit. Every member should be unified one with the other. The love of God is shed abroad in our hearts by the Holy Ghost; It cleanses us from all unrighteousness; we are delivered from the things of the world. Jesus said, "This will all men know that you're My disciples, when you've got love one for the other," when one member loves the other member so much that it would die for it.
96 When one evil thing starts, the outside world, some little women come along, say, "Now, look, dear, it would be better for you if you did this or do that, wore this or did that, or done this and got away from that bunch of holy-rollers, or so forth like that."
We are so unified with God. You say, "Well, Brother Branham, it's an awful temptation." But Christ died for that purpose. The devil is defeated. We want total deliverance. We want a church that's pure, and clean, and unadulterated, and washed in the Blood of the Lamb, and filled with the Holy Spirit, and signs and wonders and miracles. [Blank.spot.on.tape--Ed.]... totally deliver everyone. [Blank.spot.on.tape].
98 Dear God, You don't take things unless it's totally delivered. You cannot receive a sacrifice with a blemish on it. You would never receive a prayer that there's sin back in the life of that person. You just could not do it, Lord. You didn't do it in the ages gone by, and You can't do it today. But the sacrifice must be without blemish. And, Lord God, as we lay ourselves on the altar as sacrificed life, take from us, O Lord, all blemishes of sin. I'll completely lay my soul and my body and my strength and my efforts, with this church this morning on the altar. Cleanse us by Thy Blood, and forgive us of every sin that we have did. And may the great Holy Spirit so richly abide in us, and His Presence go with us from this tabernacle this morning, that we'll know within ourselves that He has forgiven us. And then the prayer will be, "Forgive us our trespasses as we forgive those who trespass against us." Grant it, Lord.
Be Thou near us now, bless us and keep us until we meet again at the evening service. May we come in with clean hands and a pure heart, that You'll not turn down, for we want a complete and total deliverance from anything, Lord, that would keep us from being the light of the world, a candle that's set on a hill, not a bushel over it, but a candle that sets on the hill, that gives light to guide people's feet in the way that's right. Grant it, Father. We ask it in Jesus' Name, and for His glory. Amen.
100 I'm going to ask Doc; I think he's back there, or one of the deacons is present, that the church might read this. Doc, come put this on the bulletin board so the church can see it as they go out. And then Brother Collins, if he's here... Is Brother Collins in? Give him this other one.
All right, sir, and we'll see what the... [Brother Branham pauses--Ed.]. That's someone wanting an interview. That's always granted. We are glad. And I have interviews. You see, the thing you do is call our number out there. We--we had so much trouble up at the house; well, the church knows it. This is--is strangers. The church knows about it. There should be a little piece put... I'll have it placed here in the church too, for the oncomers. You see, there's so many, that we can't take care of them all, just as they come by number. See? And we... And if you'll just call BUtler 2-1519, BUtler. And any of the members that sees anyone that wants... I'm always glad to see people, but we have a regular system. There's some already called, several (See?), and we just come by one-by-one as we come. Then there's... Used to be we just had kind of a haphazard hit, any way, skip, hop, the people went home disappointed and everything. Now, they have everything just in order. And that's what we're trying to speak of now (See?), put everything in order, just perfectly. And I'll be glad to see this dear party, if they'll just call BUtler 2-1519, -1519, and Mr. Mercier or Mr. Goad, one, will answer the phone and tell you just exactly when you can have an appointment. We got a place out there, air conditioned, and ready to receive the people and pray for them. We're only happy to do it.
102 Now, reason I don't come to church, the people thinks I try to get away from the people; it isn't. I'm trying to--to be exactly in order. See, that's what I want to be, just won't show respect of person. Each person, anybody, anywhere, any time... See? Color, creed has nothing to do with it. We come right there and meet the people. And if they have a need, we stay right with God until it's solved. If they want to know anything about meetings, 'course, we take care of it and follow it; that's only the leading of the Holy Spirit. And that's that way, I think it's just; it does everyone just exactly the same. Therefore, there's no respect of person, no respect.
103 Was there any peoples that come to be prayed for this morning, that was sick and wanted to be prayed for? All right, there's not? Then let's sing a good song for the--for worship. What can we sing this morning? "What can take away my sins?" You know it, Teddy? "Nothing but the Blood of Jesus." What can... [A sister in the congregation tells of a lady that is very sick--Ed.] All right, sis. Want to pray for her now? I'm going to pray for that lady, lay hands on this woman here. Would you bow your heads with me a minute, quietly now.
104 Dear God, there's a lady that's very sick. Our sister has put her body up, even to take cancer from others, standing in the breach for others. But You deliver her from that, Lord. A few days ago when those things were known, just let her find out herself then, Lord; she'll know that it comes from You. I lay my hands upon her and ask for mercy for that other woman she's standing for. May the grace of God, the power of the Holy Ghost, if there's any evil in our hearts, Lord. Reveal it to us first and we'll go make it right. Then we know that we have favor with God, we have peace with God, we get what we ask for, because we have no condemnation. Grant it, Lord. In Jesus' Name I pray. Amen. Thank you, ma'am. All right.
What can wash away my sin?
Nothing but the Blood of Jesus;
What can make me whole again?
Nothing but the Blood of Jesus.
Oh, precious is the flow
That makes me white as snow;
No other fount I know,
Nothing but the Blood of Jesus.
105 How many feels that all your sins are under the Blood? Let's sing it with our hands up now.
What can wash away my sin?
Nothing but the Blood of Jesus;
What can make me whole again?
Nothing but the Blood of Jesus.
Now, as we drop our hands, let's shake hands around.
.. precious is the flow
That makes me white as snow;
No other fount I know,
Nothing but the Blood of Jesus.
You love Him? Amen.
Oh, how I love Jesus,
Oh, how I love Jesus (Now, stay with it, now, everybody hold onto God.)
.. how I love Jesus,
Because He first loved me.
I'll never forsake Him...
1 Tak trochu som ani nevedel, čo budem dnes ráno hovoriť. Sedel som tam vzadu s bratom Eganom a počul som... Brat Neville tam niečo hovoril a díval sa na mňa a ja som povedal bratovi Eganovi, „Volá mňa?“
A on povedal, „Veru tak.“
A tak som tu, aby som dnes ráno niečo povedal. Rozmýšľal som o tom, keď som bol... Ten ventilátor tam odvádza hlas, zdá sa, že keď tu hovoríte, tak on ten hlas vyťahuje, a zdá sa, že ten ventilátor berie ten hlas preč.
Počul som to svedectvo, keď som sa bol modliť cez telefón za jednu ženu, a ten, ktorý dostal ten odkaz, tam zabudol nastaviť to mesto, kam to má volať, to bola manželka doktora Morrisona. A poviem vám, čo som urobil, pri vašich modlitbách a tiež mojej, položil som na ten telefón ruky, len som prstom vytáčal číslo a poprosil som Ducha Svätého, aby k tej žene prišiel. Tak myslím, že On by to počul tak isto, ako by aj bol, keby sme... A tak som to len položil. A možno to bol spôsob, ako to Pán chcel. Rozumiete? Možno by to tak bolo lepšie.
3 A potom som počul tie svedectvá, keď som tam bol. Niekto hovoril, že sestra Rook mala... Myslím, že brat Neville povedal, že mala nejaký mentálny kolaps. Držme to pred Bohom a pamätajme na túto jednu vec: Boh si pozná svojich. On o nich všetko vie.
4 Môžete tam vzadu dobre počuť? Ak nie, tak tu sú nejaké voľné miesta, ak by ste chceli zmeniť miesto. A tak toto je ten hlavný mikrofón? Tento tu je hlavný mikrofón? Dobre. Uvidíme, či sa bude dať k tomu priblížiť trošku viac. A čo takto, Gene? To bude dobre. Niekedy trochu zachrípnem. Kázal som celkom... Je to lepšie? Môžete počuť lepšie?
5 Tak istotne budeme na týchto pamätať v modlitbe. Chceme podať správu o chválebnom zhromaždení dolu v... Dívam sa na sestru Rook? Myslel som si, že sa dívam na nejakú pani, ktorá sa na ňu podobá. Pomyslel som si, „Istotne to nebudem hovoriť dvojako.“ Dívam sa tam na niekoho, kto sa tam vzadu na ňu podobá. Lebo ona je v nemocnici Saint Edwards.
6 A tak v Cleveland, Tennessee, a tiež v Kalifornii sme mali chválebné zhromaždenia. Pán nás veľmi požehnal a učinil mnoho vecí. Tak sme za to šťastní, šťastní, že sa môžeme vrátiť medzi vlastných ľudí a podať správy o Božej dobrote a milosrdenstve. To je to, ako to robili v Biblii. Veľmi som ocenil modlitbu brata Nevilla, vlastne brata Beelera, ako sa modlil za ľudí a prosil o pomoc a milosrdenstvo. A ak sa len pozrieme ďalej, tak vždy, všetko, čo sa deje, zistíte, že niekde je tam pri tom niečo skutočné. A potom, keď prišiel brat Neville a priviedol týchto diakonov, a tak ďalej, sem hore na pódium, aby prehlásil Božie požehnania nad obeťami cirkvi, počul som ho, ako hovoril v modlitbe k Bohu za týchto mužov, ako sa modlia jeden za druhého. A to mi robí dobre, keď počujem, ako sa pastor modlí za svojich diakonov a diakoni sa modlia za svojho pastora. Keď vidíte, že takto cirkev dobre napreduje v spolupráci, potom sa niečo pohne. To je to, ako má byť cirkev v poriadku. A to mi dalo určitú myšlienku k textu. Išiel som hovoriť na tému požehnaní v Kádeši a o odmietnutí počúvať tú dobrú správu vyzvedačov, ale potom som to zmenil na niečo iné.
8 A tak teraz ohľadne uzdravenia, mám jedno malé svedectvo, ktoré by som chcel povedať. Dúfal som, že uvidím môjho chlapca Billyho tam vzadu, a on to má vo vrecku. A Billy je na zhromaždeniach už lepší, ako bol kedysi. Zvykol byť nervózny a rozrušený a tak zvykol povedať ľuďom, „Dobre, sadnite si, sadnite si.“ A povedal, „Dám vám modlitebnú kartu.“ Ale posledne som si všimol, že sú na zhromaždeniach ľudia, ku ktorým cíti ľútosť, a tak, ak on už pre nich nemá žiadnu modlitebnú kartu, tak ich dovedie do miestnosti, aby som sa tak za nich mohol pomodliť.
9 A takáto vec sa minule stala v Chicagu, rád by som vám prečítal list, ak Billy príde. Nevidel som ho. On nevedel, že ja tu dnes ráno prídem a že budem chcieť ten list. Ale len som si na to pomyslel, keď som rozmýšľal, že je toľko chorôb. A takto to bolo. Je to potvrdený list, že som čítal v novinách (Vôbec mi to predtým nepovedali), kde noviny kritizovali Orala Robertsa za to, že sa modlil za nejakú ženu, ktorá mala cukrovku a potom zomrela. A ja, nie z... Ako Američan si rád vypočujem zákony a ľudí, ktorí majú autoritu, ale myslím si, že toto nie je správne. Som zvedavý, či by boli ochotní dať do novín správu o všetkých prípadoch, kde sa Oral Roberts modlil za ľudí a boli uzdravení a ktorých lekári odmietli. Bol by som zvedavý, či by to len tak raz vedeli zameniť. Vidíte? Oni by to neurobili. A tak si myslím, že možno ich diabol tak zamotal, a Boh to dovolil, aby sa za to v deň súdu museli zodpovedať. Ale ja viem o tisícoch ľudí, za ktorých sa Oral Roberts modlil, ktorí zomierali a boli uzdravení.
10 Tak vidíte, oni pri tom nie sú féroví. Oni vypustia svoju stranu, tú kritickú, ale nepovedia nič o tej druhej strane. Tak noviny majú informovať verejnosť o aktuálnych udalostiach, ktoré sa dejú. Potom si myslím, že ak sa ľudské bytosti zaujímajú jedna o druhú, že ak je niekto uzdravený, skutočne uzdravený, tak každé noviny v Spojených štátoch by o tom mali napísať článok. Ale vy ich do toho nemôžete najať. Nie, ak tam vezmete niečo také, oni sa vám vysmejú a odmietnu to, ale ak je niečo na kritizovanie... To len ukazuje, že tento národ je pripravený na súd. To je pravda. A musí byť súd a nie je spôsob, ako tomu uniknúť a oni si len pridávajú oheň na svoje hlavy, a tak ďalej, tie princípy sú tak rozbité. Noviny, ich princípom je informovať verejnosť o čomkoľvek dobrom alebo zlom, čo sa deje. Ale oni odišli od svojich princípov. A keď sú preč od svojich princípov, tak potom nebudú slúžiť dobre svojmu účelu.
11 A tak isto je to s cirkvou. Keď cirkev odíde od svojich princípov, tak nikdy nemôže svätým dobre slúžiť. Musíme zostať spolu, byť zjednotení. Musíme byť jedno srdce a v jednom súhlase. Inak nikdy nebudeme slúžiť Bohu alebo ľuďom, ak nie sme jedno srdce a v jednom súhlase, aby sme stáli za princípmi Biblie a za vecami, ktoré Boh povedal, že sú správne. Vždy za nimi musíme stáť.
12 Billy sa zdržal v jednej miestnosti v Chicagu, on... Niekto za ním prišiel, nejaká žena so svojím manželom, ktorý mal rakovinu na pľúcach a zomieral, a jeho žena bola obeťou obrny a bola na invalidnom vozíku a ona sa snažila starať o muža, ktorý sotva dokázal stáť s rakovinou na pľúcach. A Billy mu povedal, „Je mi ľúto, pane.“ Povedal, „Rád by som vám dal modlitebnú kartu.“ A povedal, „Už mi žiadna nezostala.“ A on povedal, „Nuž, v poriadku, synu.“ On povedal, „To je v poriadku.“ Povedal, „Snažili sme sa sem dostať, ale nepošťastilo sa nám.“
Billy povedal, „Poviem vám, čo urobíte.“ Povedal, „Pôjdem pre ocka a ja ho sem privediem a potom ho odvediem.“ A povedal, „Keď to urobím, akonáhle budete počuť jeho posolstvo,“ povedal, „potom vy so svojou manželkou príďte tam do tej malej miestnosti, kadiaľ som vás previedol, a ja ho tam privediem, aby sa za vás pomodlil.“
„Ó,“ povedal, „to je šľachetné, synu. To je dostatočne dobré.“ Vidíte? To je ten postoj. Vidíte? „To je dostatočné. To je v poriadku.“ Vidíte?
16 A v ten večer Billy, keď sa tam vrátil, stále ešte nesplnil, čo povedal, a mal tam svojho švagra, ktorý mal krvácanie na pľúcach s výrastkami, a švagrinú, ktorá mala krvácanie v žalúdku z vredov, že oni tiež prídu s nimi, oni im tak trochu pomáhali sa tam dostať. Musíte dávať pozor, tá miestnosť bude plná. Vidíte? A ako som tade prešiel a pomodlil sa za nich, dostali sme potom poštou list, že ten muž bol z tej rakoviny na pľúcach dokonale uzdravený a tá žena, jeho manželka na invalidnom vozíku, chodí tak normálne ako predtým a ten muž s tými výrastkami na pľúcach z tuberkulózy je kompletne uzdravený a jeho manželka je uzdravená z tých vredov. Boli to rovno štyria a bol by som zvedavý, či by noviny boli ochotné toto publikovať. Vidíte? Vidíte? Ó, ale Boh je stále Bohom. On robí veci svojím vlastným spôsobom, viete, a On je taký dobrý. Sme tak šťastní, že vieme, že On je Boh.
17 V jedno ráno sme sa rozprávali o jednom malom kazateľovi, ktorého poznáme, ktorý zvykol chodiť okolo a modliť sa za chorých a podobne a raz išiel a modlil sa za jednu osobu v nemocnici v Louisville, bol to prípad tuberkulózy a tá pani zomrela. Ten drobný chlapík povedal, „Nuž, potom nie je treba... Boh nie je... Nie je žiaden Boh, inak by zachoval Svoje Slovo.“ Ale, „Ja som ju pomazal presne tak, ako povedala Biblia. Ak On nezachováva Svoje Slovo, tak nie je Bohom.“ Povedal, „Je to len kniha.“
No, to by tak naozaj vyzeralo, pokiaľ nepoznáte Boha. To je časť Písma, ale to nie je celé Písmo. To spočíva na základe viery toho jednotlivca. Rozumiete?
19 A povedal som svojej žene, povedal som, „Stalo sa tak mnoho vecí, až ja skutočne viem, že On je. Ja neviem, čo sa so mnou stane na konci. Možno to so mnou dopadne podobne. Ak kedy Boh odníme odo mňa Svoju ruku milosrdenstva, tak dopadnem tak isto. Ale pokiaľ On na mne bude držať Svoju ruku milosrdenstva a vedenia, tak pôjdem ďalej.“ Ale opýtal som sa Médy, povedal som, „Kto to bol v tej miestnosti v to ráno, potom, ako som mal to videnie, kde som videl svoje malé dievča Sharon?“
20 Mimochodom, jedného dňa som takmer odpadol, bol som na ulici. A vy poznáte môj príbeh, ako som ju videl vo videní po... A ja som sa pozrel a ona prichádzala tu po mojom boku a tam prichádzalo po ulici také mladé dievča, tu v Jeffersonville, ktorá vyzerala presne ako ona v tom videní. Musel som len držať spolu svoje ruky. Vyzeralo to až tak veľmi ako to videnie mojej malej Sharon, kedy ona bola mladou ženou.
A potom v tom videní v to ráno, keď mi tam v sláve Hope hovorila, položila mi ruku na plecia a povedala, „O nás sa neboj, Bill. Nám je tu omnoho lepšie.“ Ja som sa vtedy snažil spáchať samovraždu. A ona povedala, „Nemaj obavy. Sľúb mi, že sa už viac nebudeš obávať.“
A ja som povedal, „To neviem sľúbiť, Hope, pretože ja... Ja mám obavy. Neviem si pomôcť.“
23 A vyšiel som z toho videnia a stál som v jednej tmavej miestnosti. A nebolo to videnie, ani predstava, ale jej ruka bola stále na mne. Ona ma hladkala. Pomyslel som si, „Počkaj chvíľu. Toto nie je...“ Nevedel som vtedy v tých dňoch, ako to nazývať, videnie, ja som to nazýval trans. Povedal som, „Toto je... Jej ruka je stále tu.“ Povedal som, „Si stále tu, Hope?“
Ona povedala, „Bill, sľúb mi, že už nebudeš mať obavy ohľadne mňa a Sharon.“ Pretože ja som bol na konci svojej cesty, bol som pripravený spáchať samovraždu. Povedal som, „Sľubujem ti to.“
A ona ma objala a pohladila po hlave. A potom som povedal, „Hope, kde si?“ Zacítil som a chytil malú retiazku, ktorá visela z lampy a potiahol som ju. Hľadal som všade naokolo, prešiel som každú stoličku, aby som videl, či tam náhodou nesedí. On je Bohom. On je práve tak Bohom i dnes, ako bol vtedy na Hore Premenenia, keď sa zjavili Mojžiš a Eliáš. On je stále Bohom.
25 Môžme ísť cez množstvo problémov a skúšok. Pamätajte len, existuje niekto, kto vie, ktorý osvetľuje cestu, robí to skutočným. Ja neviem, čo je za tou oponou, ale viem jednu vec: tlačím sa smerom k odmene horného povolania, každý deň sa snažím žiť pre tú veľkú udalosť, ktorá sa jedného dňa odohrá, keď Ho uvidím tvárou tvár a kedy vypoviem ten príbeh, ako spasený z milosti. To je ten deň, pre ktorý žijem. Zanechávam tam tie veci za sebou, ktoré sú... Chcem sa len tlačiť ďalej a len ísť ďalej.
26 Chcem, aby táto modlitebňa, teraz, ako stojíte na svojich nohách, chcem, aby ste sa tlačili smerom k odmene horného povolania. Čokoľvek robíte, držte spolu, buďte tak súdržní, ako len môžete, ale vždy s jedným ramenom vystretým k niekomu, koho by ste ešte mohli voviesť. Ale v tejto viere, ktorú teraz kážeme a horlivo za ňu zápasíme, nepohnite sa od nej ani o centimeter. Pretože, ak mi veríte, že som Jeho sluha, toto je program Boží. To nebude nikdy, nikdy väčšina. Vždy to bude menšina, vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Ale pamätajte, je napísané, „Neboj sa, malé stádečko, je to dobrá vôľa tvojho Otca, aby vám dal Kráľovstvo.“
27 No, existuje skupina úradov v našej cirkvi, diakoni, dôverníci, vedúci nedeľnej školy, pastor, ako je naša cirkev postavená na poriadok. A to ste vy, ľudia, ktorí ste tieto úrady a tohto pastora zvolili. Ja som len vrchný dozorca, aby som dohliadal na to, či všetko ide správne a dal radu a podobne. Vy ste tí, ktorí si volíte svojho pastora, volíte si svojich dôverníkov, volíte si diakonov, volíte si každý úrad, ktorý v tejto cirkvi je, to ste vy, ľudia. A je to vašou povinnosťou stáť za týmito mužmi (Rozumiete?), pretože oni urobia chyby. Oni sú smrteľníci, sú to len ľudia a oni urobia chyby. Ale keď prezident Spojených štátov urobí chybu, či ho hneď vyhodíme z postu prezidenta? Zabudneme na to a ideme ďalej. To je to, ako to teraz chceme v našej cirkvi.
Počúval som ho, ako sa pred pár minútami modlil za týchto diakonov a počul som tam pri dverách svedectvo od dôverníkov, ako ste vy všetci v jednom súhlase. Tak nech to tak zostane. Tak vy, členovia, stojte za týmito dôverníkmi, diakonmi a pastorom. A pamätajte, keď toto dáte dohromady, pamätajte, to je diablova robota, aby hľadal, ako to rozbiť. Tak to vždy tak bolo a vždy to tak bude. Ale stojte za týmito úradmi a tak to je to, čo som chcel povedať.
28 A potom tu mám tiež niečo dnes ráno na nástenke ohľadne zhromaždenia, úradov cirkví a ich autority. A bude to na nástenke a mám kópiu pre brata Robersona, ktorý je vedúcim dôverníkom. A potom mám kópiu pre brata Collinsa, myslím, ktorý koná ako vedúci výboru diakonov. A tak sú všetky tieto úrady umiestnené podľa Písma a oni musia mať pravidlá podľa Písma, pravidlá toho, čo majú robiť. Preto majú dôverníci svoj vlastný úrad. A diakoni majú svoj vlastný úrad. Vedúci nedeľnej školy má svoj vlastný úrad. A pastor je hlavou stáda.
29 Tak každý jeden z týchto majú niečo spoločné. A myslím si, že vaše zhromaždenie by ste nemali mať spolu, ale mali by ste to mať každý úrad osobitne, pretože diakoni nemajú čo do povedania dôverníkom, jedine, že by to bola nejaká záležitosť, ktorú by im chceli predstaviť. A tak isto naopak, dôverníci majú dozor nad financiami a vecami budovy, oni nemajú nič s diakonmi. Diakoni sú policajtmi zboru a asistentmi pastora. A dôverníci držia všetko to vlastníctvo. Dôverníci nemajú nič dočinenia s tou duchovnou stránkou a diakon nemá nič dočinenia s finančnou stránkou. Preto to tak musí byť. A vedúci nedeľnej školy je nad nedeľnou školou. Tak to tu mám všetko napísané, vytlačené, aby sme to dali na nástenku.
30 Potom sa chceme dostať aj ku rámcu náuky, za ktorou zbor stojí, a dáme to tu, vystavíme v zbore, to, za čím stojíme, tie princípy a náuku zboru. Tak, aby sme boli zborom, musíme mať náuku.
My nezatĺkame niekde nejaký kolík a nehovoríme, „Pôjdeme len potiaľto.“ Pôjdeme v obecenstve s každým tak ďaleko, ako nám len Boh dovolí ísť v Jeho Písmach s ľuďmi. A tak držte spolu, buďte v jednom súhlase, buďte jedno srdce a v jednom hnutí pre Boha. To je to, ako Boh chce, aby sme konali. Tak modlime sa teraz a potom otvoríme Slovo.
32 Ó, vzácny Pane, práve sa chystáme pristúpiť k tomu Božskému Slovu alebo k čítaniu tohto Slova. Nech nám Svätý Duch vyloží to, na čo máme potrebu. A nech hovoríme, Pane, a konáme a žijeme s tým, že vieme, že sme všetci Tvoje deti skrze milosť, ako si nás Ty povolal. Nech je v tejto cirkvi obecenstvo, keď vidíme, že sa práve chystáme vnoriť do toho veľkého hnutia, ako to cítime, že budeme môcť priviesť aj iných kazateľov von na polia, ak ma pošleš do rôznych častí sveta, aby som upevnil vieru a pripravil služobníkov, ktorí budú hotoví, ochotní a trénovaní, aby to prevzali. A nech tá viera, ktorá bola raz darovaná svätým, za ktorou šľachetne stojíme, nech obehne celý svet. Udeľ to, Pane. A nech táto malá kopa burín, ako to bolo v ten deň, keď sme Ti to zasvätili, nech tu z toho môže povstať cirkev, Pane, z ktorej vyjdú kazatelia, evanjelisti, učitelia a misionári do všetkých častí sveta.
33 Chceli by sme dnes ráno poprosiť o špeciálne požehnanie pre nášho brata a sestru Strickerových, ktorí teraz trpia. Ale my vieme, že všetci sme postavení do týchto skúšok. Každý syn, ktorý prichádza k Bohu, musí byť káznený, skúšaný. A ak sa ľahko vzdáme a obrátime sa späť, potom sme nemanželské deti a nie deti Božie. Daj bratovi a sestre Strickerovým silu a moc držať sa ich miesta povinností. Ak by museli žobrať o jedlo, ktoré majú jesť, nech je Tvoja ruka požehnania na nich. Lebo my nevieme, ale to môže byť práve cez túto snahu, že Ty ukážeš domorodcom v Afrike, čím je skutočný Kresťan. Udeľ to, Pane. Tak nech sa to teraz všetko deje podľa Tvojej vôle.
34 Požehnaj tohto pastora, brata Nevilla. Modlíme sa, Pane, aby si ho učinil pastierom stáda, ako si to urobil v minulosti. A nemôžme zabudnúť na jeho milú manželku, ktorá je veľmi chorá. Nepriateľ by chcel nechať brata Nevilla s tou hŕstkou detí bez matky, ale my stojíme a skrze vieru umiestňujeme Krv Ježiša Krista medzi toho nepriateľa a našu sestru. Nech je Tvoj Duch, Pane, veľkým na nej, vediac, že všetkým ženám je určené, aby prešli týmto údolím temnosti tohoto veku, ale my sa modlíme, aby si bol s ňou. Požehnaj tie malé deti. Ona bude teraz nervózna a rozladená, ale nech je Duch Svätý pri dverách milosrdenstva vo všetkých časoch v tejto rodine.
35 Požehnaj náš výbor dôverníkov, nášho brata Wooda a nášho brata Egana, brata Robersona a všetkých ostatných, Pane. Diakonov, dôverníkov a všetkých, ktorí sú v spojení v cirkvi, modlíme sa, Pane, aby si im dal slúžiť ich čas svätosti a spravodlivosti. Požehnaj tých, Pane, ktorí Ti slúžili v tom minulom čase. A modlíme sa, aby si bol ďalej so všetkými nami, aby sme tak boli poznaní ako cirkev jednoty a ducha a lásky Pánovej. Modlíme sa teraz, aby si nám nadelil Tvoje Slovo podľa našej potreby, ako budeme čítať Tvoje napísané Slovo. Lebo to prosíme v Mene Ježiša. Amen.
36 Ako som sa modlil, rozmýšľal som, ako sme žehnali alebo prosili o požehnanie pre náš nový výbor dôverníkov a ostatných, rozmýšľal som o bratovi Fleemanovi a bratovi Deitzmanovi a tých ďalších, ako tu sedia, ktorí predtým dobre slúžili. A chceme byť Bohu vďační za ich vernú službu. Nech je Pán vždy s nimi, aby ich vždy žehnal a pomáhal im. Chcem prečítať predtým... Pamätajte len teraz, na nástenke sú informácie ohľadne tých nadchádzajúcich zhromaždení.
37 A sme dnes ráno radi, že tu môže byť s nami niekto, no, mohol by som to povedať takto, človek, ktorý mi bol v minulosti veľmi vzácnym a je aj teraz vzácny, dobrý brat Fred Sothmann s... jeho manželkou zo Saskatchewan z Kanady, ktorý tu teraz prebýva s nami v našej krajine, je ako pútnik, ale v našom obecenstve je milovaným bratom, brat Fred Sothmann, ktorý tu sedí. Keď som v Kanade, on mi usporiadava kampane.
A ďalší vzácny brat, ktorý je tiež bývalým Kanaďanom, bol obchodníkom, a ktorý môže svetu dokázať, že Bohu nemôžete dať príliš mnoho. On a jeho kamarát založili nadáciu pre financie na vybudovanie miesta alebo pre zahraničnú misiu, nadáciu. A oni ma zavolali na jedno zhromaždenie do Oaklandu a povedali, že na to majú peniaze, že by to všetko skrze ich nadáciu sponzorovali.
39 Brat Fred a ja sme sa to pokúsili urobiť tak ohľadne niekoľko peňazí, ktoré brat Fred mal, že ich nevezmem, ako jednotlivec. Tak potom sme sa rozhodli, že ich dáme Kanaďanom a že ani nebudeme robiť zbierku, ale to nešlo dobre. Zhromaždenia boli dobré, ale preto, že sme nerobili zbierku... Nezáleží na tom, či cirkev má hodnotu miliardy dolárov, vy stále dĺžite Bohu, aby ste robili zbierku. To je súčasťou uctievania. A vy to oberiete o... Akokoľvek som bol proti peniazom a takýmto veciam, zisťujem, že keď sa nejaký človek mýli, tak môžete uznať, že sa mýli, pretože brat Fred a ja sme uvideli, že to jednoducho nešlo dobre.
40 A brat Borders, keď som opustil brata Freda a išli sme dolu do Oaklandu, povedal som, „Nerob to. Len nechaj prejsť košík na obete a vyber obeť a čokoľvek tam bude, daj to naspäť do tvojej nadácie, aby to bolo použité na nejaké zhromaždenia niekde inde.“ A predtým, ako sa zakončili zhromaždenia, brat Borders a jeho priatelia prišli ku mne a povedali, „Vybralo sa práve toľko, koľko sme do tých zhromaždení vložili.“
A potom pred pár dňami urobil prípravy na zhromaždenie v San Jose, Kalifornia, kde mal asi, myslím, šesťdesiat alebo sedemdesiat cirkví v údolí rozličných druhov viery, ktoré všetky spolupracovali. Mali sme ohromné zhromaždenie a v novembri sa tam znovu vraciame. Sme radi, že je tu s nami brat Borders a brat Fred a sedia tam vzadu. A títo muži sú vám možno cudzí, ale oni boli pre mňa vzácnymi bratmi tam na poliach, zápasiac horlivo za vieru, za ktorú stojíme. Nech vás Boh žehná, bratia. Sme radi, že vás tu dnes ráno môžeme mať v tejto malej modlitebni. Nie je to nič moc na pohľad, ale je tu niečo, že my vieme, že Boh tu žije. Vidíte? Tak sme za to šťastní. A sú tu ďalší vzácni bratia, ak by som mal čas ich všetkých menovať, bratia, ktorí sú tu dnes s nami.
43 Tak teraz očakávam a modlím sa za tých nadchádzajúcich pár dní, že ak bude Pán chcieť, chcel by som ísť, cítim sa tak vedený, neurobil som o tom ešte oznámenie, na nadchádzajúce zhromaždenie do Ohio, aby som tam bol s bratom Sullivanom na kempových zhromaždeniach na nejaký krátky čas. Myslím si, brat Gene, že je to odtiaľto niečo okolo sto míľ. To by mohol byť dobrý výlet, ak si ešte nenaplánoval dovolenku, ak nás takto Pán bude ďalej viesť. Je to veľmi fajn človek, brat Sullivan, a my si ho veľmi ceníme. A on je starostom mesta a bol kedysi starostom a je to jednoducho starodávny Kentačan. To je všetko, čo o ňom môžem povedať. Ale keď som sa s ním jedného dňa stretol v... Obaja sme boli vychovaní v horách Kentucky a on mi povedal, „Billy, stále máš na krku tú svoju asafetidu [druh rastliny – korenie – pozn.prekl.]?“ No, viete, ako je to v Kentucky. Obráťme teraz... Nechcem znevažovať mojich Kentackých bratov tu, brata Jeffriesa, a tak ďalej. Viete, ja som tiež Kentačan. Poviem vám jednu vec, ktorou sme, nie sme ani Kentačania ani Američania, my sme pútnikmi a cudzincami a hľadáme to prichádzajúce mesto.
44 Teraz budeme čítať, čítajme teraz na pár minút z knihy Exodus. Chcel by som čítať od 23. kapitoly a 20. verš, po 23. vrátane. A chcem z tohoto zobrať svoj text na dnes ráno „Úplné vyslobodenie.“ A nebudem dlho hovoriť a tak čakám, zatiaľ čo si obraciate do tej knihy a kapitoly.
Hľa, ja pošlem anjela pred tebou, aby ťa ostríhal na ceste a aby ťa doviedol na miesto, ktoré som pripravil.
Maj na seba pozor pred ním a poslúchaj jeho hlas. Nepopudzuj ho k hnevu, lebo by neodpustil vášho prestúpenia, pretože moje meno je v ňom. (Som si istý, že zhromaždenie vie, kto bol tým anjelom.)
... moje meno je v ňom.
Lebo ak budeš naozaj poslúchať jeho hlas, a budeš činiť všetko, čo budem hovoriť, vtedy budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tých, ktorí ťa sužujú.
Lebo môj anjel pojde pred tebou a dovedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vyhladím ho.
45 Nech Pán požehná Svoje Slovo, ako budeme pár minút hovoriť a ako sa budete modliť. Rozmýšľal som o tejto téme „Úplné vyslobodenie.“ Cirkev bola a je v menšine a vždy bude, čo sa týka členov, až kým nepríde Ježiš. Ale ona žije pod Bohom danými privilégiami. Ak by sme len mohli vedieť, že toto je Cirkev živého Boha, nie Branhamova modlitebňa, lebo Branhamova modlitebňa je len časťou toho. Po krajine sú ďalšie takéto modlitebne.
46 Brat Snelling má dnes večer službu krstu, zabudol som, že brat Curtis mi povedal, aby som to oznámil, povedal mi to včera, že to budú mať. Budú mať službu krstu a ak tu niekto nebol nikdy pokrstený, tak brat Snelling to rád dnes večer urobí. To je Modlitebňa svätosti v Utica. A brat Junior Jackson, New Albany... Máme také cirkvi po krajine, ale zdá sa, že všetci žijeme viac-menej na tej porazenej strane.
Počul som brata Nevilleho, ako tu dnes ráno niečo oznámil, a to mi prišlo do mysle, povedal, že sa zdá, že ľudia odchádzajú preč od vyslobodenia. Zdá sa, že je to niečo také, že ľudia toho toľko videli, až to odsúvajú na jednu stranu, hovoria, „Ó, dobre, Boh to dokáže urobiť.“ Ale to nie je ten správny postoj.
48 Tak Mojžiš, keď bol Bohom povolaný, on bol totálne kompletným prorokom. Keď Boh posiela nejakého človeka, aby niečo urobil, On ho kompletne vyzbrojuje so všetkým, na čo má potrebu. Ak Boh povoláva muža za kazateľa, On do neho vkladá niečo, s čím bude kázať. Ak ho povoláva ako učiteľa, On do neho umiestňuje niečo, s čím bude vyučovať. Ak ho povoláva, aby bol prorokom, On do neho umiestňuje niečo, aby videl videnia a bol prorokom. Boh vždy kompletne vyzbrojuje Svojho človeka. A to je presne to, čo On urobil, keď poslal Mojžiša do Egypta. On ho vychoval určitým spôsobom a vyškolil určitým spôsobom a uformoval a utvoril ho a upravil. Potom, ako dal zasľúbenie Abrahámovi stovky rokov predtým, že vyslobodí ľud, potom On rovno vtedy mal v mysli, že On učiní Mojžiša presne takým Mojžišom, akého učinil. Mojžiš bol kompletným prorokom. A tým, že bol kompletným prorokom...
49 To je potom presne ako ty, ak si Kresťanom. Boh netvorí polovičných kresťanov, On tvorí kompletných Kresťanov. Boh netvorí polovičatých kazateľov, ale kazateľ môže byť polovičatý. A Boh činí Svoje deti Kresťanmi, ale oni sú niekedy polovičnými kresťanmi. Ale to nie je Boží úmysel, aby oni takíto boli. To sú ich vlastné cesty zmiešané s Božím plánom pre ich život, a to je to, čo ich robí takými, akí sú. Boh nechce, aby boli polovičnými kresťanmi alebo polovičnými kazateľmi, robili kompromis na niektorú stranu. Ale On chce, aby oni kompletne stáli v medzere.
Tak teraz Mojžiš, Boh ho mal ako kompletného proroka pre kompletné vyslobodenie. A Mojžiš bol kompletne vydaný do rúk Božích. To je ten dôvod, prečo ho to učinilo takým, aký bol. On bol tak kompletne v Bohu, až mu Boh mohol dôverovať.
51 Som zvedavý, či my dnes ráno ako Kresťania, či sme vydali svoju vlastnú vôľu a či sme tak kompletne vydaní Bohu, až nám Boh môže dôverovať na tom mieste, na ktoré nás postavil. Som zvedavý, či ja sám, či dokážem byť tak vydaný Bohu, až mi Boh môže dôverovať, až môže dôverovať bratovi Nevillovi, môže dôverovať nášmu výboru dôverníkov, nášmu výboru diakonov a členom našej cirkvi. My všetci máme určité miesto a máme povinnosť. Kazateľ má miesto povinností, aby na ňom stál a kázal tie nevystihnuteľné bohatstvá Kristove bez akéhokoľvek kompromisu, ak je povolaný byť kazateľom. On nebude šetriť žiadnu osobu, ak je povolaný byť kazateľom.
53 A člen cirkvi, ak je on povolaný byť členom tejto určitej skupiny, potom on nebude robiť kompromis. Ak cirkev verí, že nemáme hrať hazardné hry, potom sa taký člen balíka kariet ani nedotkne. My neveríme v pitie, tak on by mal svoju hlavu úplne odvrátiť od pitia. Ak neveríme v hazardovanie a fajčenie, potom člen tejto cirkvi by sa takej veci nemal nikdy ani dotknúť. Boh dáva kompletné vyslobodenie. Ak my... On to bude robiť, ak sa Mu kompletne odovzdáme. Ak sa celkom vydáme do Jeho ruky, potom nás môže použiť, Kristus nádeja slávy. On sa môže potom cez nás odrážať, ako sa my odstupujeme z cesty a kedy sú naše myšlienky Jeho myšlienkami. Viete si predstaviť Krista, ako fajčí cigaru? Viete si predstaviť Krista, ako pije a hrá karty? Potom, ak je tvoj duch časťou Jeho Ducha, potom On chce, aby to bolo na základe tvojho vyznania. Ale ak dovolíš diablovi, aby vstúpil a prevzal to a po celý čas vo svojom srdci tam hlboko vieš, že sa mýliš, keď robíš tieto veci.
A keď jeden člen hovorí proti druhému členovi, vieš, že je to nesprávne. Je vám prikázané, aby ste sa modlili jeden za druhého, nie hovorili jeden proti druhému, ale milovali jeden druhého. A ak je niekto sklesnutý, zodvihnime ho, pomôžme mu. Tak to potom tvorí zjednotenú skupinu veriacich. Tak, keď to neposlúchame, potom neposlúchame Boha a neľúbime sa Bohu. A preto potom naša cirkev, naši ľudia nemôžu prospievať, cirkev nedokáže ísť dopredu, pretože sme navzájom rozdelení, nejednotní. Ako Ježiš povedal, „Malý kvas nakvasí celé cesto.“
54 Tak, ak by výbor cirkvi alebo diakoni prišli a povedali, že rozmýšľajú o tom, že by sme mali postaviť novú modlitebňu, a ak je to hlas diakonov a dôverníci sú tiež konzultovaní a nemajú na to peniaze, aby sa to urobilo, potom budú mať program, plán na budovanie, ako to máme my teraz. A potom je to prinesené pred všeobecné publikum, ako by sme to mali robiť? Celá cirkev je suverénna. Potom, keď cirkev hlasuje za novú modlitebňu, potom by sme mali všetci spolupracovať v budovaní tej novej modlitebne. Úprimne povedané, ja sám, keď mi hovorili o novej modlitebni, bol som proti tej myšlienke. To je pravda. Povedal som, „Nová modlitebňa nie je presne to, čo potrebujeme. Pravdepodobne čoskoro odídem, ako Pán... Podľa toho, čo mi ukázal, že sa stane. Na čo by sme potrebovali novú modlitebňu? Nemáme toľko peňazí.“
56 Potom som sa k tomu vrátil a cítil som, že cirkev to tak cíti, zdalo sa, že väčšina ľudí v cirkvi to chce. Čo som potom urobil? Obetoval som svoje vlastné myšlienky a išiel som s cirkvou. Iste, urobme to, ak to je to, za čo sme hodili losy. To je to, ako to robili v biblických časoch, ako cirkev hlasovala. Je tam suverenita, tie skupinky ľudí sa zídu spolu. V jednote je sila. Tak preto som povedal, „Istotne, ak to je to, čo cirkev chce, ak je to to, čo Boh chce, On má viac autority hlasovať medzi skupinou ľudí ako len pre mňa, pretože ja nemám do povedania žiadne videnie, že by to tak nemalo byť. Tak, ideme spolu s cirkvou a budeme sa hýbať s cirkvou. A som za to, aby som urobil všetko, čo len môžem, aby som cirkvi pomohol.
57 To by mal byť motív každého Kresťana a každej osoby v cirkvi, aby sme sa zjednotili a priľnuli spolu. Za čokoľvek cirkev hlasuje, to je to, za čím by sme mali stáť. Potom, povedzme, že ľudia chcú, aby sa v cirkvi niečo zmenilo. Tak potom, ak to dôverníci chcú alebo niekto druhý to chce, diakoni, chcú určitú vec zmeniť, je to prednesené pred cirkev a potom cirkev spolu... A potom, ak náš nápad sa zdá byť trochu odlišný od toho, čo chce celá cirkev, obetujme potom ten nápad, pretože to je jediný spôsob, ako môžme stáť zjednotení. A potom, ak táto cirkev pôjde ďalej tak, ako ide teraz a bude zjednotená spolu, Boh bude... Potom je neobmedzené, čo On bude robiť, ak budeme ľnúť spolu. Musíme držať spolu. To je to, ako na tom chceme byť, byť tak kompletní jeden s druhým a potom tak kompletnými v Božích rukách.
58 A potom musíme mať niekoho, o kom veríme, že káže Božie Slovo. Ak to On nerobí, potom zožeňte niekoho, kto to bude robiť. To je to, ako musíme stáť. Ak výber dôverníkov nebude stáť za tým, čo je správne, potom je vašou vecou zvoliť si niekoho, kto bude stáť za tým, čo je správne. A potom, keď ste to urobili, stojte za tým. Je to na vás. Stojte za tým. A všetci spolu potom stojíme za jedným, a to je Boh.
Ak nejaký člen urobí chybu, neodmietajte ho, pomôžte mu, pozdvihnite ho, zíďte sa spolu, vypočujte jeden druhého. To je to, čo hovorí Písmo. Keď robíme chybu, poďme pred Boha. Predtým, ako ideme pred Boha, musíme ísť za tou osobou, ktorú sme ranili.
60Ja som to musel urobiť. A viem, že som urobil zle; zaklamal som a zapríčinil som, že moja žena zaklamala. Myslím, že som vám tu o tom v cirkvi povedal. Bolo to nedávno, pred pár dňami. Asi pred šiestimi týždňami. Právnici ma tak trhali na kusy s týmto vyšetrovaním, až som sotva vedel, kde stojím. Išiel som len z jedného stretnutia domov, aby som si zjedol večeru, a potom mi zvoní môj súkromný telefón a Méda ho išla zodvihnúť. Prikryla mikrofón rukou a povedala, „To sú znovu tí právnici.“
Povedal som, „Nedokážem vydržať už ani jeden večer. Zdá sa, že mi z toho ide prasknúť hlava. Strácam zdravý rozum, ťahajú ma z tejto strany na túto a z jednej na druhú.“ Povedal som, „Neviem to už vydržať.“ Vyskočil som a povedal som, „Povedz im, že tu nie som,“ a vybehol som za dom.
Keď som sa vrátil (Méda je na tie veci veľmi citlivá) stretli sme sa vo dverách a ona tak trochu plakala, povedala, „Bill, bolo to správne?“
Viete, akí ste. Ja viem, aký som. Povedal som, „Iste, v tej chvíli som tu nebol.“ Vedel som, že ma Boh za to odsudzuje. Povedal som, „Práve vtedy som tu nebol.“ Ona povedala, „Ale bol si tu, keď on volal.“
64 To popoludnie som sa išiel modliť za jedno choré dieťa. A predtým, ako som odišiel z domu, znovu zazvonil telefón a malý Jozef k nemu pribehol, chytil telefón a povedal, „Ocko, chceš, aby som im povedal, že tu nie si?“ Vidíte, ako sa hriech šíri? Aká rodina by to nakoniec bola?
Prvá Jána v 5. kapitole, 21. verš hovorí, „Ak nás neodsudzuje naše srdce, potom máme dôveru ku Bohu.“ Ale ak nás srdce odsudzuje, ako môžeme mať dôveru v Bohu? Vieme, že pokiaľ máme nejaký hriech, ktorý nie je vyznaný, On nás vôbec nevypočuje. To je silné, ale to je cirkev, ktorá tieto veci potrebuje.
66 Potom som sa začal modliť za to dieťa. A keď som išiel na neho položiť ruky, Pán ma pokarhal a povedal, „Povedal si klamstvo a nie si v stave modliť sa za to dieťa.“
Obrátil som sa k tomu mužovi a povedal som, „Pane, počkajte tu chvíľu. Mám niečo, čo musím dať do poriadku.“
Zavolal som tomu právnikovi a išiel som do svojej kancelárie a zavolal ho tam a povedal som mu, „Pane, pozrite, povedal som klamstvo. Spôsobil som, že moja žena klamala, ona povedala, že tu nie som. A potom som vybehol za dom.“ Vyznal som to a povedal som mu o tom. On ku mne pristúpil, položil mi ruku na rameno a povedal, „Brat Branham, vždy som mal vo vás dôveru, ale teraz mám tak ako nikdy predtým. On povedal, „Človek, ktorý je ochotný napraviť svoje chyby...“
A povedal som mu, „Začal som sa modliť za jedno dieťa a Pán ma v srdci odsudzoval, pretože som vedel, že som urobil zle.“
Potom na ďalší deň mi žena povedala, „Kam ideš?“
Povedal som, „Do mojej jaskyne.“
72 A išiel som do svojej jaskyne ponad Charlestown, tam som chodieval roky a vošiel som tam a modlil sa celý deň, „Ó, Bože, nikdy mi už nedaj urobiť takú vec. Odpusti mi, Pane, lebo ako som išiel položiť svoje ruky na Tvojich ľudí, aby som sa modlil, potom som cítil odsúdenie.“ A asi o tretej popoludní som vyšiel von a tam leží jedna obrovská skala a vyskočil som na ňu a díval sa smerom na východ, zodvihol som svoje ruky a chválil Pána. A bolo tam tak ticho a povedal som, „Pane, ak len... Ty si raz prešiel pred Mojžišom a on povedal, keď si mu dal stáť v trhline skaly, že to bolo, vyzeralo to niečo ako chrbát človeka.“ Povedal som, „Urobil by si to, Pane, znova, aby si mi dal poznať, že mi je odpustené?“ A povedal som, „Ak mi pomôžeš a dáš mi niečo na myseľ.“ Povedal som, „Pane, ja nie som mentálne veľmi silný, pretože nemám žiadne vzdelanie.“ Povedal som, „A ja sa Ti snažím slúžiť. Ty poznáš moje srdce a ja som ne... Nemal som to urobiť. Nechcel som to urobiť. Cítil som, ako mi z toho treští hlava, bol som tak nervózny a urobil som to v takej chvíli, keď ma satan dostal.“ Povedal som, „Ak si mi odpustil, potom mi Ťa dovoľ vidieť, Pane.“
73 Boh je mojím sudcom, rovno po mojom pravom boku bolo jedno v kríkoch malé miesto, kde začal víriť niečo ako vietor a prišlo to rovno ku kraju tej jaskyne, kde som stál, a odišlo to do lesa. Ó, brat, pokoj, ktorý prevyšuje všetok rozum cezo mňa prešiel a ja som plakal a nariekal a kričal. Viem, že mi boli odpustené hriechy. Vidíte? Bol som nejednotný s Bohom a ani pre to dieťa som nemal vyslobodenie.
74 A hneď na ďalší deň prišiel jeden muž z Chicaga, bol to veľký človek, katolík, ktorý bol práve obrátený, ktorý mal chlopne na srdci nafúknuté ako balón a lekári sa mu to snažili rezať už pred dlhým časom, išli to urobiť, ale on im to nedovolil. Nakoniec mal so mnou osobný rozhovor. Tie osobné rozhovory, my sme tam, až kým nezistíme, kde je problém. A len čo ten človek vstúpil, Duch Svätý premietol jeho život a vyvolal niečo, čo on urobil, keď bol ešte miništrantom v katolíckej cirkvi. Povedal, „To je pravda. To je čistá pravda.“ Povedal, „Myslíš, že to je to, čo je proti mne?“
Povedal som, „To je jediný tieň, ktorý môžem v tvojom živote vidieť.“
Vrátil sa späť a povedal lekárovi, povedal, „V poriadku, pripravte si veci, môžete ma operovať.“ Lekár povedal, „Urobme ešte raz kontrolu.“ A keď ju urobil, povedal, „Vy nepotrebujete operáciu.“
77 Vidíte, „Ak nás naše srdcia neodsudzujú.“ Chceme úplné vyslobodenie. Nechceme byť polovičnou cirkvou. Chceme byť skutočnou cirkvou, alebo nebyť vôbec žiadnou cirkvou. Chceme byť skutočnými Kresťanmi alebo radšej vôbec nebyť kresťanmi. Chceme úplné vyslobodenie od našich zvykov, našich hriechov, nášho zlého myslenia, nášho zlého konania, našej nedbanlivosti, čokoľvek sme urobili. Chceme úplné vyslobodenie, aby tak ľudia, keď prídu do tejto cirkvi, aby sa za nich modlilo, že tu bude len táto malá skupina, možno to tu nie je ani sto, dvesto ľudí, ale oni budú kompletne v rukách Božích. A keď sa potom modlíme, Boh nás z nebies vypočuje. Boh chce niekoho, koho môže držať vo Svojich rukách, niekoho, o kom môže povedať, „Mám v neho dôveru. Môže poslať tohto Môjho nemocného sluhu do Branhamovej modlitebne v Jeffersonville, ku tej skupine ľudí, ktorí sú v jednom súhlase.“ Niečo sa stane.
78 Dobre, pozrite, čo On pre nás robí v tom stave, v ktorom sme, čo by On urobil, ak by sme boli jedno srdce a v jednej zhode? A ten jediný spôsob, ako to môžeme urobiť, je zjednotiť spolu naše srdcia s bratskou láskou, poslúchať úrady cirkvi a pastora a pastor poslúchať Boha, potom Boh pôsobí cez pastora, cez tie úrady až cez celú cirkev a potom sme všetci ako jedna jednotka pre Božie Kráľovstvo. Potom nás Boh vypočuje, keď máme zjednotenú skupinu. Nech vás nič neobťaží. Nebuďte v ničom zmätení.
Tak, to je ten druh osoby, ktorú Boh ustanovuje, aby zabrala zem. Mojžiš bol kompletným, on bol človekom, ktorý by neurobil kompromis. Ak tam boli škriepky a hádky, a tak ďalej, on nerobil kompromis. To je to, ako nás teraz Boh chce mať.
80 Faraón chcel súhlasiť, povedal, „Mojžiš, vy všetci môžete ísť, ale nechajte tu svoje deti alebo nechajte tu niečo zo svojho dobytka.“
To je spôsob, ako diabol chce, aby kresťan prichádzal. „To bude v poriadku, keď sa pripojíš k cirkvi, ale nikdy neodpusti Jonesovi. To bude v poriadku, ak môžeš priniesť svoje... Ak môžeš ísť... Nemusíš sa vzdať fajčenia, pitia, klamania, kradnutia. Tvoje hľadanie chýb, ohováranie, nemusíš sa toho vzdať. Len sa pripoj k cirkvi.“
Ale Mojžiš nebol človekom, ktorý robí kompromisy, on chcel úplné vyslobodenie. Povedal, „Nenecháme tu ani jedno kopyto. Vezmeme všetko, čo k nám patrí, keď pôjdeme uctievať Pána.”
83 To je to, ako by to malo byť s cirkvou. „Vezmeme spravodlivosť, vezmeme svätosť, vezmeme Ducha Svätého, vezmeme zjednotenú skupinu, keď ideme k oltáru. Budeme skutočnou skupinou, nezanecháme za sebou nič. Vezmeme všetko. Nezostane tu za nami ani jedno kopyto.” Viete, ľudia sa môžu modliť až takým spôsobom, že diabol to bude musieť vzdať.
84 To je to, čo urobili Mojžiš a jeho skupina. Prišli tam a dostali sa pod krv. Všimnite si, kým neprišli pod krv, nebolo tam žiadne úplné vyslobodenie. Sám Mojžiš, on bol zjednotený s Bohom, ale Izrael nebol, stále tam bol hriech a oni šomrali proti Mojžišovi a povedali, „Prečo toto robíš? Prinášaš na nás len viac problémov,” pretože faraón zdvojnásobil ich úlohu, vyrábanie tehál, a tak ďalej. To bol Mojžiš, on bol kompletne v Božích rukách, úplne vyslobodený od pasenia oviec ku paseniu Božieho stáda. On sám bol úplne vyslobodený, ale ľudia neboli vyslobodení, pretože stále bolo medzi nimi reptanie.
85 Jedného večera, keď Boh ustanovil, že má byť zabitý baránok, typ Krista, a krv bola nanesená yzopom, čo je burina (obyčajná, pokorná) a naniesli to na veraje dverí a na stĺpy, a to je to, kedy sa stal Izrael kompletne vyslobodený bez nejakého zanechaného kopyta. Všetko, čo im patrilo, bolo vyslobodené. Ich rodiny, ich milovaní a všetko bolo vyslobodené, keď kompletne prišli pod krv.
86 To je to, kedy bude cirkev kompletne vyslobodená, keď všetko príde pod Krv. Keď tvoje hriechy prídu pod Krv, keď tvoje fajčenie, tvoje hazardovanie, tvoje podvádzanie, tvoje kradnutie, tvoje klamanie, keď je všetko prinesené pod Krv, potom nastane úplné vyslobodenie. Ak si niekomu ublížil, naprav to. Nemôžeš to priniesť pod Krv, to tam nezostane. Nemôžeš to priniesť. Niečo ti to nedovolí urobiť. Keď si ty sám kompletne, úplne privedený pod Krv, nastane úplné vyslobodenie. Potom budeš mať slobodu, akú si nikdy predtým nepoznal, keď bude všetko privedené pod Krv, privedené do podriadenosti sa Kráľovstvu Božiemu. Potom nastane skutočné vyslobodenie.
87 Ježiš bol kompletne, úplne človekom. Mohol plakať ako človek, mohol jesť ako človek, mohol byť unavený ako človek. On bol kompletne, totálne človekom vo Svojej ľudskej bytosti. A vo Svojom Duchu, On bol kompletne, úplne Bohom tak, že On podriadil Svoje telo tomu Duchu, ktorý bol v Ňom. Pozrite, On bol pokúšaný všetkými spôsobmi tak ako my. Bol človekom, nie anjelom. On bol človek. Mal túžby a pokušenia práve tak ako my. Biblia hovorí, že mal. On bol človekom, nie anjelom, ktorý je ponad pokušenia. Židom 1 hovorí, že On bol... Židom 1:4 hovorí, že bol učinený nižším od anjelov. On bol človekom, kompletne človekom, ktorého Boh vzal ako kompletného človeka, aby priniesol úplné vyslobodenie, a On Ho naplnil Svojím Duchom, Duch Svätý bol v Ňom bez miery. A On bol pokúšaný ako my. A On bol kompletne Bohom. On to dokázal, keď vzkriesil mŕtvych, keď zastavil prírodu, tie burácajúce moria a mocné vetry. Keď prehovoril stromom, a tak ďalej, oni Ho poslúchli. On bol vo vnútri Bohom. A On mohol byť človekom, pretože bol človek, ale úplne a kompletne vyslobodil Samého Seba ako človeka do rúk Božích pre službu Božiu. A On je naším príkladom.
88 Sme muži a ženy. Tiež sme Kresťania. Ak je On naším príkladom, tak sa kompletne oddajme do rúk Ducha Svätého, aby sme tak mohli byť poddanými Božieho Kráľovstva.
On bol kompletne človekom a On bol kompletne Bohom, ale On vydal Svoje prirodzené časti, Svoje fyzické časti a Svoje vlastné myslenie a Svoje vlastné konanie a Svoje vlastné starosti a povedal, „Ja robím len to, čo sa ľúbi Otcovi.“ Tu to máte. Bol úplne oslobodený od ľudských bytostí. Prišli k Nemu kňazi, veľkí muži a povedali, „Rabi ten a ten,“ a snažili sa Ho podplatiť do svojich spolkov a denominácií, ale On bol kompletne vyslobodený, pretože dôveroval Bohu.
Či nepovedal žalmista, „Ty ho vyslobodíš, pretože mi kompletne dôveruje?“ Vidíte? „Vyslobodím svojho milého od psov, pretože má dôveru vo Mňa.“
91 V určitú hodinu, keď prídeme na koniec svojej životnej púte, chcem, aby to tak bolo pri mne, a viem, že vy chcete, aby to tak bolo pri vás. Chcem, aby On povedal, „Vyslobodím ho z čeľustí smrti, pretože má dôveru vo Mňa. Vyslobodím ho od hrobu v to ráno zmŕtvychvstania, kompletne ho vyslobodím, oboje dušu, telo i ducha, pretože má dôveru vo Mňa.“
92 Celá Ježišova práca bola kompletná, všetko bolo kompletné, bol úplne vyslobodený. On úplne vyslobodil malomocných z malomocenstva. On úplne vyslobodil tú ženu s krvotokom od jej problému. On kompletne oslobodil svet od hriechu, keď zomrel v ten deň zmierenia. On kompletne vyslobodil každý hriech. On vyslobodil Cirkev. Tak nie je potrebné, aby sme žili ako podprivilegovaní ľudia. Nie je vôbec nutné, aby sme žili v porazenom stave, pretože On porazil diabla a prevzal všetky vrchnosti a moci a poddal ich pod Svoje nohy a oni už tak nemajú žiadne legálne práva, aby nad tebou panovali. Sme kresťania naplnení Svätým Duchom. My nepotrebujeme, aby nám diabol niečo diktoval. Kristus nás vyslobodil. Totálne vyslobodenie, vyslobodil nás od zla, vyslobodil nás od hriechu, vyslobodil nás od zvykov, vyslobodil nás od rozprávania, vyslobodil nás od darebáctva, vyslobodil nás od všetkých možných druhov nečistých vecí. On nás kompletne vyslobodil a umiestnil do Svojich svätých rúk v tom kompletnom, úplnom vyslobodení.
93 Vyslobodil nás od choroby. Vyslobodil nás od choroby, pretože máme k tomu abstraktnú listinu. Haleluja. „Lebo On bol zranený pre naše prestúpenia, Jeho ranami sme boli uzdravení.“ On je naším Uzdravovateľom. To je ten dôvod, prečo tá drobná, biedna žena s obrnou, ktorá sa snažila starať o svojho manžela, ktorý zomieral na rakovinu, ona vstúpila do sféry prítomnosti Božej. Ona mala vieru a ona... Lekári urobili všetko, čo mohli, a tak ona nasledovala Božie inštrukcie a bola úplne vyslobodená.
94 Učeníci mali úplné vyslobodenie, absolútne, totálne vyslobodenie. Prečo? Pretože boli kompletne a úplne naplnení Svätým Duchom. Keď si len členom cirkvi a potriasol si si s pastorom ruku alebo si mal len nejaký druh nejakého malého prežitia, vyskakovania, vykrikovania, hovorenia v jazykoch alebo niečo ďalšie a stále máš zlosť v srdci, podivné správanie, hovoríš klamstvá, fajčíš cigarety, žiadostíš po ženách, tam sa potom ešte niečo nestalo, niečo je tam nesprávne. „Pretože kto miluje svet alebo veci tohoto sveta, nie je v ňom láska Božia,“ bol si zle vedený. „Podľa ich ovocia ich poznáte.“
95 My všetci chceme byť spolu zjednotení spolu s Duchom Svätým. Každý člen by mal byť zjednotený jeden s druhým. Láska Božia je na široko vyliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, očisťuje nás od všetkej nespravodlivosti, sme vyslobodení od vecí sveta. Ježiš povedal, „Podľa tohoto budú všetci poznať, že ste Mojimi učeníkmi, keď budete mať lásku jeden k druhému,“ keď jeden člen miluje toho druhého člena až tak, že by za neho položil život.
96 Keď sa rozpočne nejaká zlá vec, ten vonkajší svet, prídu nejaké ženy a povedia, „No, pozri, drahá, bolo by lepšie, keby si urobila toto alebo tamto, obliekla si toto alebo tamto, alebo urobila toto a odišla od tej bandy náboženských fanatikov a podobne.“
Sme tak zjednotení s Bohom. Poviete, „No, brat Branham, je to hrozné pokušenie.“ Ale Kristus kvôli tomu zomrel. Diabol je porazený. My chceme plné vyslobodenie. Chceme cirkev, ktorá je čistá, cnostná a nescudzoložená a umytá Krvou Baránka a naplnená Duchom Svätým a má znaky, divy a zázraky. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.]... Úplne vyslobodiť každého jedného. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.]
98 Drahý Bože, Ty neberieš veci, kým to nie je plne vyslobodené. Ty nemôžeš prijať obeť, ktorá má na sebe vadu. Nikdy by si nemohol prijať modlitbu, ak je tam niekde v živote tej osoby nejaký hriech. Ty by si to jednoducho neurobil, Pane. Ty si to nerobil v tých vekoch predtým a nemôžeš to robiť ani dnes. Ale tá obeť musí byť bez vady. Pane Bože, ako sa sami kladieme na oltár ako obetovaný život, vezmi od nás, Pane, všetky poškvrny hriechu. Ja kompletne položím svoju dušu a svoje telo a svoju silu a svoje úsilia s touto cirkvou dnes ráno na oltár. Očisti nás Svojou Krvou a odpusti nám každý hriech, ktorý sme vykonali. A nech Ten veľký Duch Svätý v nás prebýva tak bohate a nech je Jeho prítomnosť s nami v tejto modlitebni dnes ráno, aby sme sami v sebe vedeli, že Ty si nám odpustil. A potom tou modlitbou bude, „Odpusti nám naše prestúpenia, ako my odpúšťame tým, ktorí sa prestupujú proti nám.“ Udeľ to, Pane.
Buď nám teraz blízko, požehnaj nás a zachovaj nás, kým sa stretneme znovu pri večernej službe. Nech môžeme vstúpiť s čistými rukami a čistým srdcom, ktoré Ty neodmietneš, pretože my chceme kompletné a totálne vyslobodenie od všetkého, Pane, čo by nás držalo od toho byť svetlom sveta, sviecou, ktorá je postavená na kopci, nie je prikrytá vedrom, ale svieca, ktorá je postavená na kopci, ktorá dáva svetlo, aby naviedla mnohých ľudí na cestu, ktorá je správna. Udeľ to, Otče. Prosíme to v Ježišovom Mene a na Jeho slávu. Amen.
100 Poprosím Doca, myslím, že je tam vzadu, alebo je tam prítomný jeden z diakonov, aby mohla cirkev toto vedieť. Doc, príď a umiestni to tam na nástenku, aby to tak ľudia v cirkvi mohli vidieť, keď budú odchádzať. A potom brat Collins, ak je tu... Je tu brat Collins? Dajte mu túto druhú.
V poriadku, pane, uvidíme, čo... [Brat Branham sa odmlčal – pozn.prekl.] To je niekto, kto chce osobný rozhovor. To je vždy povolené. Sme radi. A ja mám osobné rozhovory. Vidíte, to, čo urobíte, je, vytočíte len naše číslo. Máme v dome toľko problémov, no, cirkev to vie. Toto je... Ide o cudzích. Cirkev o tom vie. Mal by tam byť umiestnený malý kúsok... Ja to položím tiež sem v cirkvi pre tých, ktorí sú tu noví. Vidíte, je ich tak mnoho, že sa o nich všetkých nemôžeme postarať, tak oni len chodia po číslach. Rozumiete? A my... A ak len zavoláte BUtler 2-1519, BUtler. A ktokoľvek z členov, kto vie o niekom, kto by chcel... Vždy rád vidím ľudí, ale máme taký zaužívaný systém. Niktorí už niekoľkokrát zavolali a my ich voláme jeden po druhom, ako to ide. Potom je tam... Zvyklo to byť tak, že sme ich len tak náhodne vybrali, ako to prišlo, preskočili poradie, prehodili a ľudia odchádzali domov sklamaní a podobne. Tak teraz je to všetko na poriadku. A to je to, o čom sa teraz snažíme hovoriť (Vidíte?). Umiestniť všetko na poriadok, jednoducho dokonale. A budem rád, keď budem môcť uvidieť túto vzácnu skupinu, ak len zavolajú BUtler 2-1519, 1519, Pán Mercier alebo pán Goad, jeden z nich sa ozve v telefóne a povie vám presne, kedy budete môcť mať stretnutie. Máme tam na to miesto, je tam klimatizácia a sme pripravení prijať ľudí a modliť sa za nich. Sme šťastní, keď to môžeme robiť.
102 Tak ten dôvod, prečo neprichádzam do cirkvi, ľudia si myslia, že sa snažím byť preč od ľudí, to tak nie je. Snažím sa byť presne na poriadku. Vidíte, to je presne to, kde chcem byť, len jednoducho nehľadieť na osobu. Každá osoba, ktokoľvek, kdekoľvek, v akomkoľvek čase... Rozumiete? Farba a vyznanie s tým nemajú nič dočinenia. Prichádzame rovno sem a stretávame ľudí. A ak majú potrebu, zostávame rovno s Bohom, kým to nie je vyriešené. Ak chcú niečo vedieť ohľadne zhromaždení, samozrejme sa o to postaráme a budeme to nasledovať, jedine to je vedenie Duchom Svätým a to je ten spôsob, myslím, že je to správne, to je potom pre každého úplne rovnaké. Preto v tom nie je žiadne hľadenie na osobu, žiadne.
103 Sú tu nejakí ľudia, ktorí prišli, aby sme sa za nich dnes ráno modlili, ktorí sú chorí a chcú, aby sme sa za nich modlili? V poriadku, sú nejakí? Zaspievajme potom nejakú dobrú pieseň pre uctievanie. Čo by sme dnes ráno mohli zaspievať? „Čo môže zmyť každý môj hriech?“ Poznáš to, Teddy? „Nič, len krv Ježiša,“ čo môže... [Nejaká sestra v zhromaždení hovorí ku nejakej pani, ktorá je veľmi chorá – pozn.prekl.] V poriadku, sestra. Chceš, aby sme sa za ňu teraz modlili? Pomodlím sa za tú pani, položím na túto ženu ruky. Skloníte teraz na chvíľu so mnou svoje hlavy? Potichu teraz.
104 Drahý Bože, je tu jedna pani, ktorá je veľmi chorá. Naša sestra pozdvihla jej telo, dokonca, aby bola zobraná preč rakovina od druhých a stojí v medzere za druhých. Ale Ty ju z toho vysloboď, Pane. Pred pár dňami, keď sme sa tie veci dozvedeli, nech to ona potom sama zistí, Pane, a bude vedieť, že to pochádza od Teba. Kladiem na ňu svoje ruky a prosím o milosrdenstvo za tú ženu, za ktorú tu ona stojí. Nech by milosť Božia, moc Ducha Svätého, ak je niečo zlé v našich srdciach, Pane, zjav nám to najprv a dáme to do poriadku. Potom vieme, že máme priazeň s Bohom, že máme pokoj s Bohom, potom dostávame to, čo prosíme, pretože nie je v nás žiadne odsúdenie. Udeľ to, Pane. Modlím sa v Ježišovom Mene. Amen. Ďakujem Ti. V poriadku.
Čo môže zmyť každý hriech?
Nič, len tá Krv Ježiša;
Čo ma môže uzdraviť?
Nič, len tá Krv Ježiša.
Ó, vzácny je ten prúd
S ním nad sneh belší som;
Nepoznám žiaden iný zdroj,
Nič, len tú Krv Ježiša.
105 Koľkí cítia, že vaše hriechy sú pod Krvou? Spievajme to so zodvihnutými rukami.
Čo môže zmyť každý hriech?
Nič, len tá Krv Ježiša;
Čo ma môže uzdraviť?
Nič, len tá Krv Ježiša.
Ako teraz dáme ruky dolu, potrasme si ruky navzájom.
Ó, vzácny je ten prúd,
S ním nad sneh belší som;
Nepoznám žiaden iný zdroj,
Nič, len tú Krv Ježiša.
Milujete Ho? Amen.
Ó, ako milujem Ježiša
(Zostaňte s tým teraz každý jeden, držte sa Boha)
…Ako milujem Ježiša,
pretože On prv miloval mňa.
Nikdy Ho neopustím...
1 I was kinda didn't know what to say this morning. I was setting back there with Brother Egan and I heard... Brother Neville was saying something there, looking towards me, and I said to Brother Egan, "Is he calling me?"
And he said, "He is."
And then here I'm up here to say something this morning. I was thinking when I was... The fan there where there--draws the voice, just seems to pull it right out when you're speaking and seems that the fan takes the voice right away.
I was hearing so testimony when I was in there to pray for the woman on the phone, and the one who got the message forgot to put the city of the place where to call, from Doctor Morrison's wife. And I'll just tell you what I done for you-all's prayer, and mine, I laid hands on the phone and pointed to the number wherever it was, and asked the Holy Spirit to go to the woman. So I think He'd hear that just the same as He would be if we would... See? And I just laid it down. And it might be that that's the way the Lord wanted it. See? It might be it would be better like that.
3 And then I heard the testimonies while I was in there. Someone saying that Sister Rook had... I believe Brother Neville said that she'd had a--a mental collapse like. Let's hold onto God for that, just remembering this one thing: God knows His Own. He knows all about them.
4 Can you hear all right in the back? If you can't, there's some empty seats up here, you can change if you wish to. And, let's see, is this the main mike? This over here is the main mike? Okay. We'll see if we can get that just a teeny bit closer. How about right around here, Gene? That'll be just fine. And sometimes I get just a little hoarse. I've been preaching quite a... Is that better? Can you hear that better?
5 And we certainly remember these in prayer. And we want to report a glorious meeting from down in... Am I looking at Sister Rook? I thought I looking at a lady back here that looked like her. I thought, "Surely I'm not talking double here." I looking at someone looked like her, towards the back. She's in the Saint Edward's Hospital.
6 And so at Cleveland, Tennessee, and also in California, we had a glorious meeting. The Lord blessed greatly, and many things that He did. And we're happy for that, happy we can come back to our own company, reporting the goodness and the mercy of God. That's the way they did in the Bible.
I was appreciating Brother Neville's--or Brother Beeler's prayer, how he prayed for the people, and--and asking for help and mercy. And if we'll just look along, you always, everything that goes on, you'll find there's something real genuine about it. And then when Brother Neville come and brought these deacons and so forth up here to the platform to--to pronounce the blessings of God upon the--the church offering, I heard him speaking in his prayer to God about those men, how that they prayed for one another. And that does me good to hear a pastor that can pray over his deacons, and the deacons pray back for the pastor. When you see a church going into cooperation like that, well, something's fixing to move. That's the way the church has to be in order. And it give me just an idea for a text. I was going to speak on the blessing at Kadesh, and the refusal of the hearing of the report of the spies, but then I changed my mind to something else then.
8 And now, concerning healing, I got just a little testimony that I'd like to give. I was in hopes I'd see my boy, Billy, back there, but he's got it in his pocket. And Billy's getting to be better in the meetings than what he used to be. He was nervous and upset, and he'd kind of tell the people, "Oh, go set down, go set down." And said, "I--I'll give you a prayer card." But I've noticed recently there's getting to be people in the meeting that he just feel's so sorry for, if he ain't got no prayer cards left, then he'll put them in a room so I can go pray for them.
9 And such a thing happened at Chicago the last time, and I'd like to read that letter if he does come in. I never got to see him. He didn't know I was coming this morning over here, and want--want the letter. But I just thought of it when I thought of so much sickness. And here's the way it is. It's a certified letter that I was reading in the paper (I never was told), that where the papers was criticizing Oral Roberts for praying for a woman who had diabetes and died. And I, not out... As an American, I--I like to listen to the laws and--and the man who's in authority, but I think that's not just. Wonder if they'd be willing to put in the paper all that Oral Roberts had prayed for and got healed, that the doctors turned down. I wonder, just swap it right back around once. See? They wouldn't do that. And then I think maybe that the devil has just muddled them up so, that, and God permitting it, that the day of the judgment they'll have to answer for that. But I know of thousands of people that Oral Roberts has prayed for, that's been dying, and they're well.
10 So you see, they--they're unfair about it. They'll deliver their side, the critical side, but won't deliver the other side. Now, the paper is supposed to keep the public up to date on events that happens. Then I think if human beings are concerned with one another, if somebody gets healed, really healed, every paper in the United States ought to pack the article of it. But you can't hire them to do it. No, you take something like that there, they'll snicker and laugh at it and turn it back; but now if there's anything to criticize... It just goes to show that this nation is ready for judgment. That's right. And there's got to be judgment, and there's no way to escape it, and they're only heaping fire upon their heads, and so forth, and such a--a disunified to the principles. A paper, its principles is to--to inform the public of anything good or bad that's happening. But they're away from their principles. And when they're kee--away from their principles, then they--they will not serve their purpose well.
11 And that's the same way it is with the church. When the church is away from its principles, it can never serve the saints well. We've got to stay together, got to be unified. We got to be one heart and one accord. Or we'll never serve God or the people unless we're one heart and one accord, to stand by the principles of the Bible and the things that God has said that's right. We must always stand by them.
12 Billy stuck into the room at Chicago, he... Someone come to him, a woman with her husband with cancer on the lungs, dying, and his wife was a polio victim in a wheelchair, and her trying to take care of a man that couldn't hardly stand up with cancer on his lung. And Billy said to him; he said, "I--I'm sorry, sir." Said, "I'd gladly give you a prayer card." And he said, "But I--I haven't got another one left."
And he said, "Well, all right, sonny." He said, "That's all right." Said, "We tried to get here, but it was so unhandy for us."
Billy said, "Tell you what you do." Said, "I'm going to get Dad and I'm going to bring him in, and I take him out." And said, "When I do, as soon as you hear his message," said, "then you get your hu--or your wife and you, and get into a little room there where I pass through, and I'll have him pray for you."
"Oh," he said, "that's loyal, son. That's good enough." See? There's an--there's an attitude. See? "Good enough. That's fine." See?
16 And that night, Billy, when he went back there, still against what he had said, that he had his brother-in-law there who was bleeding with hemorrhages from the lungs, and his sister-in-law there who was bleeding from the stomach with ulcers, also that they'd come in with them, kind of on the side of helping them get in. You have to watch; there'd be a whole room full. You see? But going through and praying for them, we get a letter back through the mail that that man has perfectly healed of that cancer of his lungs; the woman, the wife in the wheelchair, is up going around just normal as she ever was; the man with the hemorrhages of the--of the lungs from tubercular is completely well, and his wife is well of the ulcers. Four of them healed straight, I wonder if the newspapers would be willing to print that? See, see? See? Oh, but God still is God. He just does things in His Own way, you know, and He's so good. We're so happy to know that He is God.
17 We was talking the other morning about a little preacher that we know that used to go around and pray for the sick and everything, and he went and prayed for a person in the hospital in Louisville, and a tubercular case, the lady died. The little fellow said, "Well, there's no need... God ain't... There ain't no God; He'd keep His Word." But, "I anointed her just like--like the Bible said. If He don't keep His Word, He's not God." Said, "It's just a Book."
Now, that would seem like that unless you knowed God. That's part of the Scriptures, but it's not all of the Scripture. It's upon the basis of the faith of the individual. See?
19 And I told my wife, I said, "There's been so many things happen, that I just know that there is. I don't know what's going to happen to me at the end. I may go the same way. If God ever moves His hand of mercy from me, I'll go the same way. But as long as He'll keep His hand of mercy and guidance upon me, I'll go on." But I asked Meda; I said, "Who was it in the room that morning after the vision of me seeing my little girl, Sharon?"
20 By the way, the other day, I like to have fainted; I was setting on the street. And you know my story of the vision of her after... And I looked, coming by my side, and there come a young girl down the street here in Jeffersonville, was just exactly like that vision. I just had to grasp my hands together. Looked so much like that vision of my little Sharon; she was a young woman then.
And after that vision that morning when in glory, I--Hope was telling me, had her arm around my shoulder, saying, "Don't worry about us, Bill. We're better off." I was just trying to commit suicide. And she said, "Don't worry. Promise me you won't worry any more."
And I said, "I can't promise it, Hope, because I--I--I'm--I worry. I can't help it."
23 And I come out of the vision, standing in the dark room. And not a vision, not imagination, but her arm was still around me. And she was patting me. I thought, "Wait a minute. This is not..." I didn't know what to call it in them days, a vision; I called it a trance. I said, "This is. Her hand's still there." I said, "Are you here, Hope?"
She said, "Bill, promise me that you won't worry any more about me and Sharon." 'Cause I was at the end of the road; I was ready to commit suicide. I said, "I promise you." And she hugged me and patted me with her hand. And then I--I said, "Hope, where are you?" I got--felt up and got a hold of the little chain on the light and pulled it. I went around, searched through every chair to see if she was setting there. He's God. He's just as much God today as He was on Mount Transfiguration when Moses and Elijah appeared. He's still God.
25 We may go through lots of troubles and trials. Just remember, there's Someone Who knows, lights the way, makes it real. I do not know what's behind the curtain, but I know one thing; I'm pressing towards the mark of the high calling, every day trying to live for that great event that will take place someday when I shall see Him face to face and tell the story saved by grace. That's the day I live for. Leaving those things behind, which are, I want to press on, just keep going.
26 I want this Tabernacle, now that you're on your feet, I want you to keep pressing towards the mark of the high calling. Whatever you do, cling together, be as clannish as you can be, but always with a arm out to reach and get someone else to bring them in. But in this faith that we're now preaching and earnestly contending for, don't you move one inch from it. For if you believe me to be His servant, this is the program of God. It'll never be in the majority. It'll always be in the minority, always has and always will be. But remember, it is written, "Fear not, little flock; it's your Father's good will to give to you the Kingdom."
27 Now, there is a group of offices of our church, deacons, trustees, Sunday school superintendent, pastor, as our church is set in order. And you the people elected these officers and this pastor. I'm just general overseer to see it goes on right, and to give advice and so forth. You are the one who elects your pastor; you elect your trustees; you elect your deacons; you elect every office there is in this church, you the people. And it's your duty to stand by those men (See?) for they'll make mistakes. They're mortals; they're just men, and they'll make mistakes. But if the President of United States makes a mistake, do we throw him out as President? We forget about it and move on. That's the way we want to do our church now.
I was listening to him pray a few minutes ago for those deacons, and to hear back there a testimony at the door from the trustees, how that with one accord you all are. Now, stay that way. Now, you members stand by these trustees, deacons, and pastor. And remember, when you get this together, remember that it's the devil's business to see that that's broke up. Now, it's always has been and it always will be. But you stand by your officers, and that was the talk that I was going to make.
28 And then I have here also some--something for the bulletin board this morning, about the meeting of the board and their authority. And it'll be on the bulletin board, and I got a copy for Brother Roberson who is the chairman of the de--of the trustees. And then I got a copy for Brother Collins, I think, who acts as the chairman of the deacon board. And now, all these offices are set according to the Scripture, and they must have the Scriptural rules of what they must do. Therefore, the trustees has an office of their own. And the deacons has an office of their own. The Sunday school superintendent has an office of his own. And the pastor is the head of the flock.
29 Now, each one of these has things in common. And I think that your meeting should not be together, but it should be as each office, 'cause the deacons has nothing to say to the trustees unless they got some business to present to them. And vice versa, the trustees is over the finance and things of the building; they have nothing with the deacons. The deacons are the policemen of the church, and the assistants to the pastor. And the trustees is the holding of all the property. The trustees has nothing to do with the spiritual end of it, and the deacon has nothing to do with the financial end of it. Therefore, it must be. And the Sunday school superintendent is over his Sunday school. So I've got it all wrote, typed out, to be on the bulletin board.
30 And then we are also going to get in a frame the doctrine that the church stands for, and have it framed in here in the church; what we stand for, the--the principles, the doctrine of the church. Now, to be a church, we got to have a doctrine.
We don't draw down any stake and say, "We just go this far." We go out just as far with fellowship with everybody that God will let us go in His Scriptures with the people. And now stick together; be of one accord, one heart, and move on for God. That's the way God wants us to do. Now, let us pray and then open the Word.
32 O precious Lord, we are now about to approach the Divine Word or the reading of this Word. May Your Holy Spirit interpret to us that which we have need of. And let us speak, Lord, and act and live, knowing that we are all Your children by grace as You have called us. May there be a fellowship in this church, seeing that we're just about to emerge into some great move, we feel, of bringing up other ministers to go out into the fields to where, if You shall send me into the different parts of the world, there to establish the faith, and to have a minister ready, and willing, and trained to take over. And may the faith that was once delivered to the saints, that we are gallantly standing for, become a circle around the world. Grant it, Lord. And may this little weed pile, as it was one day when we dedicated it to You, may there be a church rise up here, Lord, that out of it shall go ministers, and evangelists, and teachers, and missionaries to all parts of the world.
33 We would ask this morning, a special blessing for our Brother and Sister Stricker who's suffering now. But we know that we're all put to these tests. Every son that cometh to God must be chastened, tried. And if we give up easy, and turn back, then we are illegitimate children, and not the children of God. Give Brother and Sister Stricker strength and power to stick to their post of duty. If they have to beg what food they eat, let Thy hand of blessing be upon them. For we know not but it might be through that very effort that You'd show the native of Africa what a real Christian is. Grant it, Lord. Now, let it all be done according to Thy will.
34 Bless this pastor, Brother Neville. We pray, Lord, that You'll make him a shepherd of the flock, as You have in past. And we would not forget his lovely little wife who is very sick. The enemy would like to leave Brother Neville with that group of children with no mother, but we stand and place, by faith, the Blood of Jesus Christ between that enemy and our sister. May Your Spirit, Lord, be great upon her, knowing that all women are ordained to walk down through this valley of darkness of this age, but we pray that You'll be with her. Bless those little children. She'll be nervous now and fretful, but may the Holy Ghost be at the door of mercy at all times for that family.
35 Bless our trustee board, our Brother Wood there, and our Brother Egan, Brother Roberson, and all--all of the others, Lord. Deacons, trustees, and all that's associated in the church, we pray, Lord, that You'll let them serve their term with holiness and--and righteousness. Bless those, Lord, who have served in the times past. And we pray that You'll continue to be with all of us that we will be known as a church of unity and spirit and love of the Lord. We pray now that You'll divide to us the Word as we have need, as we read out of Thy written Word. For we ask it in Jesus' Name. Amen.
36 And in praying, I was thinking as we were blessing or asking blessings for our modern--our new board of trustees and so forth, I was thinking of our Brother Fleeman and Brother Deitzman and them setting here, who has served well on it before. And we want to be thankful to God for their loyal service. May the Lord ever be with them to bless them and to help them. I want to read before... Just remember now, the bulletin board and so forth, and the coming meetings.
37 And we're happy to have with us this morning, well, I might say it like this, a man who has been very precious to me in times past, and precious now, a good brother, Fred Sothmann from--and his wife, from Saskatchewan, Canada, who is here to sojourn with us, in our nation, a sojourner; but in our fellowship, a beloved brother, Brother Fred Sothmann setting there. He manages the campaign for me when I was in Canada.
And another precious brother who is also formerly a Canadian, which was a businessman, and can prove to the world that you can't out-give God. He and his buddy formed a foundation for finances of building a place, or for a foreign mission, a foundation. And they called me to Oakland for a meeting, and said they had the money, they'd sponsor it all in their foundation.
39 Brother Fred and I tried that for some money that Brother Fred had that I would not take as an individual. So then we decided we would give it to the Canadian people and not even take up an offering, but it didn't go so good. The meetings were fine, but because we didn't take up an offering... I don't care if the church is worth a hundred billion dollars, you still owe it to God to take up an offering. That's part of the worship. And you rob that... As much as I've been against money and things like that, I find out when a man's wrong you might as well admit you're wrong, 'cause Brother Fred and I seen it pan out not so good.
40 And, Brother Borders, when I left Brother Fred and come down to you at Oakland, I said, "Don't you do it. You just pass the collection plate and take up an offering, and whatever it is, put it back in your foundation for another meeting somewhere."
And before the services closed, Brother Borders and his friends come to me and said, "As much as we put into the--the meeting, is already took up."
And then a few days ago he made arrangements for a meeting in San Jose, California, where he had some, I guess sixty or seventy churches in the valley, of all different faiths all cooperating. We had a wonderful meeting, and returning back again November. We're happy to have you with us, Brother Borders and Brother Fred setting back there. And these men has--strangers maybe to you all, but they've been precious brothers to me out in the fields, contending earnestly for the faith that we're standing for. God bless you, brethren. We're glad to have you this morning in the little old Tabernacle here. It's not much to look upon, but there's something here that we know that God lives here. You see? So we're happy for that. And there's other precious brethren, if I had time to mention, that's with us today.
43 Now, I am anticipating and praying that in the next few days, the Lord willing, I want to go, feeling led, I haven't made the announcement, the next meeting, to Ohio, to be with Brother Sullivan on the campgrounds, within a short time. It's only about hundred miles up there, I guess, Gene, something like that. Be a fine trip if you hadn't planned your vacation, if the Lord continues to lead us. Very fine man, and we appreciate Brother Sullivan a great deal. Just, he's the mayor of the city, and was just ex-mayor, and just an old fashion Kentuckian. That's all I can say about him. When I met him the other day in... We was both raised down there in the mountains of Kentucky, or, he said to me, "Have you still got your asafetida around your neck, Billy?" Now, you know how--how Kentucky he is. Now, let's turn in... No disregards to my Kentucky brethren here, Brother Jeffreys and so forth. I'm a Kentuckian too, you know. I tell you one thing we are; we are not Kentuckians or neither are we Americans; we are pilgrims and strangers; we're seeking a city to come.
44 Now, for a reading, let's read out of the Book of Exodus for a few minutes. I wish to read from the 23rd chapter, and the 20th verse to the 23rd, inclusive. And I want to take a text this morning from like this, of this, rather, "A Total Deliverance." And I won't be long speaking now while I was waiting for you to turn to your Book and chapter,
Behold, I send an Angel before thee, to keep thee in the way, and to bring thee to the place which I have prepared.
Beware of him,... obey his voice, provoke him not; for he will not pardon your transgressions: for my name is in him. (I'm sure that the congregation knows who this Angel was.)... my name is in him.
And if thou will indeed obey his voice, and do all that I speak; then will I be an enemy unto thy enemies, and an adversary unto thy adversaries.
For mine Angel shall go before thee, and bring thee unto the Amorites, the Hittites, Perizzites, Canaanites, Hivites, and Jebusites: and I will cut them off.
45 May the Lord bless His Word as we speak now for a few minutes, if you'd pray. I was thinking on this subject of "A Total Deliverance." The Church has been in the--in the minority; it always will be in members until Jesus comes. But it's living under its God-given privileges. If we only knew, this is the Church of the living God, not the Branham Tabernacle, for the Branham Tabernacle's just part of it. There's other such tabernacles through the country.
46 Brother Snelling tonight is having a baptismal service; I forgot Brother Curtis told me to announce that, or told me yesterday he was having it. He's having a baptismal service, and if anyone here has never been baptized yet, why, Brother Snelling would be glad to do that tonight. That's the Holiness Tabernacle at Utica. And Brother Junior Jackson in New Albany... And there's many such churches throughout the country, but we're all living, seem like, on the defeated side, more or less.
I heard Brother Neville announce this morning back there, that it kind of come to my mind, that the people seemingly are getting away from deliverance. It seems to be something that the people seen it so they just push it out to one side, "Oh, well, God can do it." But that's not the attitude.
48 Now, Moses, when he was called by God, he was a total, complete prophet. When God sends a man to do anything, He completely equips him with everything that he has need of. If God calls a man to be a preacher, He puts something in him to preach with. If He calls him to be a teacher, He puts something in him to teach with. If He calls for him to be a prophet, He puts something in him to see visions and to be a prophet. God always completely equips His man. And that's just what He done when He sent Moses into Egypt. He raised him up in a certain way, and He schooled him in a certain way, and He molded him and made him and fashioned him. After He'd promised Abraham, hundreds of years before, that He would deliver the people, then He--He even had in mind that He would make Moses just the way Moses was made. Moses was a complete prophet. And then being a complete prophet...
49 Then just like you, if you are a Christian. God don't make any halfway Christians; God makes complete Christians. God don't make halfway preachers, but the preacher can be halfway. And God makes His children Christians, but sometimes they're halfway Christians. But it's not God's intention for them to be that way. It's their own ways got mixed up with the plan of God for their life, and that's what makes them the way they are. God don't want them to be halfway Christians or halfway preachers, compromising on either side. Or, He wants them to completely stand in the breach.
Now, Moses, God had made him a complete prophet for a complete deliverance. And Moses was completely surrendered into the hands of God. That's the reason it made him what he was. He was so complete in God till God could trust him.
51 I wonder this morning, as Christians, if we have yielded our own will, and yielded ourself so completely to God, till God can trust us the place that He has put us. I wonder this morning, of myself, if I could be so yielded to God till God could trust me, could trust Brother Neville, could trust our trustee board, our deacon board, or our members of our church. We all have a place and we got a duty.
The minister's got a place of duty to stand and preach the unsearchable riches of Christ without compromising, if he's called to be a preacher. He wouldn't spare one thing for one person if he's called to be a preacher.
53 And the member of the church, he's called to be a member of this certain group, then he would not compromise. If the church believes that we should not gamble, then that member should never touch a deck of cards. We don't believe in drinking; he should turn his head completely from drinking. If we do not believe in gambling or smoking, the member of this church should never touch such a thing. God gives complete deliverance. When we... He will do it if we'll completely surrender ourselves to Him. If we will completely deliver ourselves into His hand, then God can live in us, Christ the Hope of glory. He can reflect Himself from us as we get ourselves out of the way; then our thoughts are His thoughts. Could you imagine Christ smoking a cigar? Could you imagine Christ drinking or playing cards? Then if your spirit is part of His Spirit, He wants it to be upon your confession. But you permit the devil to come in and take over, and all the time in your heart way down deep you know you're wrong when you do those things.
And when one member would talk against the other member; you know that's wrong. You're commanded to pray for one another, not to talk against one another, but to love one another. And if someone is down, let's pick him up, help him. Now, that makes us a--a--a unified group of believers. Now, when we don't obey that, then we don't obey God and we displease God. And therefore, our church, our people cannot prosper, the church cannot go on, is because we're disunified together. As Jesus said, "A little leaven leavens the lump."...
54 Now, if the church board, or like the--the deacons would come and say that we were to--thinking we should build a new tabernacle. If that is the vote of the deacons, and the trustees are consulted and they don't have the money to do it, then they have a building program like we have going on now. And then it's took over the general audience, as we should be, all the church being sovereign. Then if the church votes for the new tabernacle, then we all should cooperate together in building that new tabernacle.
Frankly, myself, when they spoke of new tabernacle to me, I was against the thought. That's right. I said, "We don't need exactly a new tabernacle. I'll probably be leaving here pretty soon as the Lord if it--what He showed me comes to pass. What do we need with a new tabernacle? We haven't got the money."
56 Then I come down and felt the feeling of the church, that the church in the majority seemed to want it. Then what did I do? I sacrificed my own thoughts and throwed in with the church. Sure, let's do it, if that's the way we cast lots. That's the way it was in the Bible time, the way the church voted. The--the sovereignty, the groups of the people they come together. In unity there's strength. So therefore I said, "Certainly, if that's the way the church wants, if that's what God is wanting, He's got more of authority to vote amongst a whole group of people than He has to me, because I have no vision to say that it shouldn't be. So we throw in with the church, and move with the church. And I'm behind it to do all that I can (See?), to help out the church.
57 That should be the motive of every Christian and every person in the church is for to unify ourselves and stick together. Whatever the church votes for, that's what we should stand for. Then say, for instance, they want to change something in the church. Well then, if the trustees wants to, or somebody else wants to, the deacons, they want to change something, that comes before the church, the church then together... And if our--if our idea here seems to be a little different than what the whole church does, let's sacrifice that idea, because that's the only way we can stand united. And if this church will just go on the way you're going now, and be united together, God will... It's unlimited what He'll do if we'll stick together. We must stick together. That's how we want to be, so complete with one another, and then so complete in the hands of God.
58 And then we've got to have a man that we believe that preaches the Word of God. If the man don't do it, then get somebody who does do it. That's the way we must stand. If the trustee board won't stand for what's right, then it's your business to elect somebody who will stand for what's right. And then when you do it, stay by it. It's up to you. Stand by it. And all together we're standing for one Thing; that's God.
If a member makes a mistake, don't turn him down; help him, raise him up, get together, have a hearing with one another. That's what the Scripture said. When we make a mistake, let's go before God. Before we can go before God, we got to go before the person we hurt.
60 I just had to do that. And I know that I did wrong; I lied, caused my wife to lie. I believe I told you about it here at the church. It was a few days not long ago; it's been about six weeks ago. The attorneys had me so tore up over this investigation, till I hardly knew where I was at. I'd just went home from the office to eat dinner, and the private phone number rang, and Meda went to answer the phone. She put her hand over it, said, "It's them attorneys again."
I said, "I couldn't stand another evening. My head feels like it's going off. I'm losing my mind, just pulling me this way and that way and this way." I said, "I can't stand it." And I jumped up, and I said, "Tell them I'm not in here," and run around behind the house.
When I come back (Meda's very conscientious of those things), she met me at the door, half crying; she said, "Bill, was that the right thing to do?"
You know how you are. I know how I am. I said, "Sure, I wasn't in here right then." I knew God had condemned me for it. I said, "I wasn't in here right then." Said, "But you was in here when he made the call."
64 That afternoon I went to pray for a sick baby. And before I left the house, the phone rang again and little Joseph run over and took a hold of the phone and said, "Daddy, you want me to tell them you're not here?" You see how sin corrupts, what a family that would finally be?
I John the 5th chapter and the 21st verse said, "If our hearts condemn us not, then we have confidence in God." But if our hearts condemn us, how can we have confidence in God? We know as long as we got sin that's not confessed, He'll never hear us. That's strong, but it--it--it's the church needs these things.
66 Then I started to pray for this baby. And when I started to lay my hands on it, the Lord rebuked me and said, "You told a lie, and you ain't fit to pray for that baby."
I turned away from the man; I said, "Sir, you just wait here. I've got something to make right."
I called up the attorney and went down to the office, called him in, and I said, "Look, sir, I told a lie. I had my wife to lie; she said I wasn't in there. And I run out behind the house." And I confessed it and told him about it.
Walked up, put his hands on my shoulder, he said, "Brother Branham, I've always had confidence in you, but I got more than ever now. A man," he said, "that's willing to make right his wrongs..."
And I told him, I said, "I started to pray for a baby and the Lord would just condemning my heart, because I knowed I'd done wrong."
Then the next day, wife said, "Where you going?"
I said, "To my cave."
72 And I went up to my cave up above Charlestown, where I've been going for years, and I got in there and I prayed all that day, "O God, don't never let me do a thing like that again. You forgive me, Lord, for when I start to put my hands on the sick people to pray, then I was condemned." Along about three o'clock in the evening I come out, and there's a big rock lays out there, and I got on that rock and was looking up towards the east, with my hands up, praising the Lord. And it was just so quiet in there, and I said, "Lord, if You'll just... One time You passed by Moses, and he said it was when You had him in the cleft of the rock, and it looked like the back part of a man." I said, "Could You do it again, Lord, let me know I'm forgiven?" And I said, "If You'll help me and come on my mind," I said, "Lord, I--I'm not very strong mentally, 'cause I've no education." I said, "And I--I'm trying to serve You. You know my heart, and I didn't... I oughtn't to have done that. I didn't mean to do that. My head just felt like it was coming off, I was so nervous, and I done it in a catch of a moment when Satan caught me." I said, "If You'd forgive me, let me see You then, Lord."
73 God being my Judge, just right over to my side, a little place the bushes begin to whirl like a Wind, and It come right along the side of the cave where I was at, and went down through the woods. Oh, brother, a peace that passes all understanding swept over me, and I cried, I wept, I shouted. I know my sins were forgiven me. See, I was disunified with God; I couldn't have deliverance for the baby.
74 I... And the very next day there was a man from Chicago, who is a great man, a Catholic just converted, the valves in his heart was swelled out like an inflated inner tube, and they'd been trying to cut them out for a long time, was going to; he wouldn't let them. Finally he found an interview. Them interviews, we stay right with it till we find out what's wrong. And the man had no more than come in till the Holy Spirit went back down through his life and called out something he done when he was an altar boy in the Catholic church. He said, "That's the truth. That's the honest truth." Said, "Do you mean that was against me?"
I said, "That's the only shadow that I can see in your life."
Went back up and told the doctor, said, "All right, get things together now; we'll have the operation."
The doctor said, "We'll check that old ticker again." And when he looked into it, he said, "You don't need the operation."
77 See, "If our hearts condemn us." We want complete deliverance. We don't want to be a halfway church. We want to be a real church, or no church at all. We want to be real Christians, or no Christians at all. We want total deliverance from our habits, from our sins, from our evil thinking, from our evil doing, from our negligence, whatever we've done. We want total deliverance, so that when people come into this church to be prayed for, there'll be just this little group, maybe not over a hundred or two setting here, but they'll be completely in the hands of God. And when we pray, then God will hear from heaven. God wants somebody that He can hold in His hands, somebody that He can say, "I got confidence in. I can send this, My sick servant, to the Branham Tabernacle at Jeffersonville, and that group of people are one accord." Something will happen.
78 Well, look what He does for us in the condition that we're in, what would He do if we were one heart and one accord? And the only way we can do that is unify our hearts together with brotherly love, obey the offices of the church and the pastor, and the pastor obey God; then God works through the pastor, through the board, down into the church, and all together are one unit to the Kingdom of God. Then God will hear when we have a unified group. Let nothing bother you. Don't be dismayed in anything.
Now, that's the kind of a person that God ordained to take the land. Moses was complete; he was a man that wouldn't compromise. If there were stews, and fusses, and so forth, he wouldn't compromise. That's what God wants us now.
80 Pharaoh wanted to agree, said, "Moses, you all can go, but you leave your children behind, or leave some of your cattle back here."
That's the way the devil wants a Christian to come. "It'll be all right for you to join the church, but don't you never forgive Jones. It'll be all right if you can bring in your... if you can go... You don't have to give up your smoking, your drinking, your lying, your stealing. Your faultfinding, backbiting, you don't have to give that up. Just join the church."
But Moses wasn't a compromiser; he wanted complete deliverance. He said, "We'll not leave one hoof behind. We'll take everything that belongs to us, when we go to worship the Lord."
83 That's the way the church ought to be. "We'll take righteousness; we'll take holiness; we'll take the Holy Spirit; we'll take a unified group, when we go to the altar. We'll be a real group; we'll leave nothing behind. We'll take everything. There won't be one hoof stay back here." You know, and people can pray in such a way till the devil will have to give in.
84 That's the way Moses and his group did. They got over there and got under the blood. You noticed, until they got under the blood there was no total deliverance. Moses, hisself, he was unified with God, but Israel wasn't; there's still was sin, and they murmured against Moses, and they said, "Why--why do you do this? You bring more trouble upon us," 'cause Pharaoh just doubled their tally of bricks and so forth. That was Moses; he was completely in the hands of God, totally delivered from sheep-herding to herd God's sheep. He was totally delivered himself; but the people wasn't delivered, because there was still murmuring among them.
85 One night when God ordained that a lamb should be killed, type of Christ, and the blood was dipped in hyssop, which is weeds (common, humble), and put over the lintel of the door, and on the posts, and that's when Israel become completely delivered, with not a hoof left behind. All that belonged to them was delivered. Their families, their loved ones, and everything was delivered when they completely come under the blood.
86 That's when the church shall be completely delivered, when everything comes under the Blood. When your sins come under the Blood, when your smoking, when your gambling, when your cheating, when your stealing, when your lying, when everything is brought under the Blood, then there'll be a total deliverance. If you've wronged somebody, make it right. You can't bring that under the Blood; it won't stay. You can't bring it. Something won't let you do it. When your self is completely, totally brought under the Blood, there'll be a total deliverance. Then you'll have a freedom like you've never known before, when everything's brought under the Blood, brought in submissive to the Kingdom of God. Then there'll be a real deliverance.
87 Jesus was completely, totally man. He could cry like a man, He could eat like a man; He could be tired like a man. He was completely, totally man in His physical being. And in His Spirit, He was completely, totally God, so He made His flesh submissive to the Spirit that was in Him. You see, He was tempted in all manners like we are. He was man, not an Angel. He was a man. He had desires and temptations just like we do. The Bible said He did. He was a man, not an Angel above temptation. Hebrews 1 said that He was... Hebrews 1:4 said He was made lower than the Angels. He was man, completely man, that God took a complete man to bring total deliverance; and He filled Him with His Spirit; the Holy Ghost was in Him without measure. And He was tempted like we were. And He was completely God. He proved it when He raised the dead, when He stopped nature, the roaring seas and the mighty winds. When He spoke to the trees, and so forth, they obeyed Him. He was God inside. And He could've been man, for He was Man, but He totally and completely delivered Himself as a Man into the hands of God for the service of God. And He is our example.
88 We are men and women. We're also Christians. If He's our example, let us completely deliver ourselves into the hands of the Holy Ghost, we might be subjects of the Kingdom of God.
He was totally man; He was totally God, but He surrendered His natural parts to His--and His physical parts, and His Own thinking, and His Own doing, and His Own cares, and "I do only that which pleases the Father." There you are. Totally delivered from human beings... The priests come to Him, the great men, and said, "Rabbi So-and-so," and tried to bribe Him into their affiliations and denominations, but He was totally delivered because He trusted in God.
Did not the Psalmist say, "Thou will deliver Him, for He has completely trusted in Me"? See? "I will deliver my Darling from the dogs, because He has trusted in Me."
91 Some hour when we come to the end of life's journey, I want it for mine; I know you want it for yours. I want Him to say, "I'll deliver Him out of the jaws of death, for he's trusted in Me. I will deliver him from the grave on the resurrection morning, totally deliver Him, both soul, body and Spirit, because he has trusted in Me."
92 All Jesus' works was complete; everything was complete, total delivered. He totally delivered the leper from leprosy. He totally delivered the woman with the blood issue from her issue. He totally delivered the world from sin, when He died at the day of the atonement. He totally delivered every sin. He delivered the church. So there's no need for us to live underprivileged people. There's no need for us to live in a defeated state, because He defeated the devil and took all the principalities and powers and subdued them under His feet, and they have no legal rights to rule over you. We are Christians, filled with the Holy Ghost. We don't have to dict--have the devil dictate to us. Christ delivered us: total deliverance, delivered us from evil, delivered us from sin, delivered us from habits, delivered us from talking, delivered us from--from blackguard, delivered us from all kinds of smutty things. He totally delivered us and put us into His holy hands, a complete, total deliverance.
93 He delivered our sickness. He delivered us from sickness, for we have an abstract deed to that. Hallelujah. "For He was wounded for our transgressions; with His stripes we were healed." He is our Healer. That's why that poor little polioed woman, trying to take care of a cancer-dying husband, she walked into the realms in the Presence of God. She had faith, and she... The doctors had done all they could do, so she followed God's instructions and was totally delivered.
94 The disciples had total deliverance, absolutely total deliverance. Why? Because they were completely and totally filled with the Holy Ghost. When you just a church member and shook the pastor's hands, or some... had some kind of a little experience of jumping, shouting, or speaking in tongues, or something another; and still have malice in your heart, strange acts, telling lies, smoking cigarette, lusting after women, there's something hasn't happened yet; there's something wrong, "For he that loves the world, or the things of the world, the love of God's not in him." You've been misled. "By their fruits you shall know them."
95 We all want to be unified together with the Holy Spirit. Every member should be unified one with the other. The love of God is shed abroad in our hearts by the Holy Ghost; It cleanses us from all unrighteousness; we are delivered from the things of the world. Jesus said, "This will all men know that you're My disciples, when you've got love one for the other," when one member loves the other member so much that it would die for it.
96 When one evil thing starts, the outside world, some little women come along, say, "Now, look, dear, it would be better for you if you did this or do that, wore this or did that, or done this and got away from that bunch of holy-rollers, or so forth like that."
We are so unified with God. You say, "Well, Brother Branham, it's an awful temptation." But Christ died for that purpose. The devil is defeated. We want total deliverance. We want a church that's pure, and clean, and unadulterated, and washed in the Blood of the Lamb, and filled with the Holy Spirit, and signs and wonders and miracles. [Blank.spot.on.tape--Ed.]... totally deliver everyone. [Blank.spot.on.tape].
98 Dear God, You don't take things unless it's totally delivered. You cannot receive a sacrifice with a blemish on it. You would never receive a prayer that there's sin back in the life of that person. You just could not do it, Lord. You didn't do it in the ages gone by, and You can't do it today. But the sacrifice must be without blemish. And, Lord God, as we lay ourselves on the altar as sacrificed life, take from us, O Lord, all blemishes of sin. I'll completely lay my soul and my body and my strength and my efforts, with this church this morning on the altar. Cleanse us by Thy Blood, and forgive us of every sin that we have did. And may the great Holy Spirit so richly abide in us, and His Presence go with us from this tabernacle this morning, that we'll know within ourselves that He has forgiven us. And then the prayer will be, "Forgive us our trespasses as we forgive those who trespass against us." Grant it, Lord.
Be Thou near us now, bless us and keep us until we meet again at the evening service. May we come in with clean hands and a pure heart, that You'll not turn down, for we want a complete and total deliverance from anything, Lord, that would keep us from being the light of the world, a candle that's set on a hill, not a bushel over it, but a candle that sets on the hill, that gives light to guide people's feet in the way that's right. Grant it, Father. We ask it in Jesus' Name, and for His glory. Amen.
100 I'm going to ask Doc; I think he's back there, or one of the deacons is present, that the church might read this. Doc, come put this on the bulletin board so the church can see it as they go out. And then Brother Collins, if he's here... Is Brother Collins in? Give him this other one.
All right, sir, and we'll see what the... [Brother Branham pauses--Ed.]. That's someone wanting an interview. That's always granted. We are glad. And I have interviews. You see, the thing you do is call our number out there. We--we had so much trouble up at the house; well, the church knows it. This is--is strangers. The church knows about it. There should be a little piece put... I'll have it placed here in the church too, for the oncomers. You see, there's so many, that we can't take care of them all, just as they come by number. See? And we... And if you'll just call BUtler 2-1519, BUtler. And any of the members that sees anyone that wants... I'm always glad to see people, but we have a regular system. There's some already called, several (See?), and we just come by one-by-one as we come. Then there's... Used to be we just had kind of a haphazard hit, any way, skip, hop, the people went home disappointed and everything. Now, they have everything just in order. And that's what we're trying to speak of now (See?), put everything in order, just perfectly. And I'll be glad to see this dear party, if they'll just call BUtler 2-1519, -1519, and Mr. Mercier or Mr. Goad, one, will answer the phone and tell you just exactly when you can have an appointment. We got a place out there, air conditioned, and ready to receive the people and pray for them. We're only happy to do it.
102 Now, reason I don't come to church, the people thinks I try to get away from the people; it isn't. I'm trying to--to be exactly in order. See, that's what I want to be, just won't show respect of person. Each person, anybody, anywhere, any time... See? Color, creed has nothing to do with it. We come right there and meet the people. And if they have a need, we stay right with God until it's solved. If they want to know anything about meetings, 'course, we take care of it and follow it; that's only the leading of the Holy Spirit. And that's that way, I think it's just; it does everyone just exactly the same. Therefore, there's no respect of person, no respect.
103 Was there any peoples that come to be prayed for this morning, that was sick and wanted to be prayed for? All right, there's not? Then let's sing a good song for the--for worship. What can we sing this morning? "What can take away my sins?" You know it, Teddy? "Nothing but the Blood of Jesus." What can... [A sister in the congregation tells of a lady that is very sick--Ed.] All right, sis. Want to pray for her now? I'm going to pray for that lady, lay hands on this woman here. Would you bow your heads with me a minute, quietly now.
104 Dear God, there's a lady that's very sick. Our sister has put her body up, even to take cancer from others, standing in the breach for others. But You deliver her from that, Lord. A few days ago when those things were known, just let her find out herself then, Lord; she'll know that it comes from You. I lay my hands upon her and ask for mercy for that other woman she's standing for. May the grace of God, the power of the Holy Ghost, if there's any evil in our hearts, Lord. Reveal it to us first and we'll go make it right. Then we know that we have favor with God, we have peace with God, we get what we ask for, because we have no condemnation. Grant it, Lord. In Jesus' Name I pray. Amen. Thank you, ma'am. All right.
What can wash away my sin?
Nothing but the Blood of Jesus;
What can make me whole again?
Nothing but the Blood of Jesus.
Oh, precious is the flow
That makes me white as snow;
No other fount I know,
Nothing but the Blood of Jesus.
105 How many feels that all your sins are under the Blood? Let's sing it with our hands up now.
What can wash away my sin?
Nothing but the Blood of Jesus;
What can make me whole again?
Nothing but the Blood of Jesus.
Now, as we drop our hands, let's shake hands around.
.. precious is the flow
That makes me white as snow;
No other fount I know,
Nothing but the Blood of Jesus.
You love Him? Amen.
Oh, how I love Jesus,
Oh, how I love Jesus (Now, stay with it, now, everybody hold onto God.)
.. how I love Jesus,
Because He first loved me.
I'll never forsake Him...